Nočnou morou každého demokratického reformátora je voľba medzi pokušením zľaviť z dôslednosti presadzovaných zmien, alebo hrozbou mocenského pádu v najbližšom volebnom období. V Novom Zélande si zvolili cestu ráznej likvidácie paternalistického štátu. Výsledkom ich aktivít je svetoznáma lekcia úspešnej reformy.
PRED BÚRKOU
Hospodárstvo Nového Zélandu vyšlo z druhej svetovej vojny s vysoko regulovanou ekonomikou, podarilo sa mu však udržať rozvinutý trh s poľnohospodárskymi komoditami s Veľkou Britániou. Spolu s ním sa intenzívne rozvíjal priemysel mladej krajiny. V 50.-tych a 60.-tych rokoch minulého storočia patril Nový Zéland k najvyspelejším krajinám sveta. Životnou úrovňou bol zaraďovaný na tretie miesto vo svete a kurz tamojšej meny dosahoval úrovne 1,40 násobku voči americkému doláru. Veľkú zásluhu na vysokej ekonomickej úrovni malo poľnohospodárstvo, keďže výborná tamojšia klíma umožňuje celoročné využívanie pasienkov. Poľnohospodárstvo sa v roku 1960 podieľalo na takmer 15 % hrubého domáceho produktu a produkovalo až 92 % exportu. Vzhľadom na veľmi nízky podiel počtu obyvateľov k ploche produktívnej krajiny patrila poľnohospodárska výroba po celé desaťročia ku strategickým odvetviam novozélandskej ekonomiky.
KRACH
Zásadný obrat vo vývoji ekonomiky Nového Zélandu nastal v sedemdesiatych rokoch. Hospodárstvo bolo ťažko postihnuté pristúpením Spojeného kráľovstva k spoločnej európskej poľnohospodárskej politike a jej následnému protekcionizmu od roku 1972, ako aj prepadom cien oleja v rokoch 1974 a 1979. Veľká Británia kupovala ešte v 60.-tych rokoch viac ako 50 % novozélandského exportu. Väčšina z 50 – 60 tisíc fariem sa orientovala predovšetkým na chov dobytka a ostatných domácich zvierat. Novozélandská istota, založená na slobodnom trhu vysokých cien produktov, náhle zmizla. V prvej polovici osemdesiatych rokov sa už ich ekonomika zmietala vo vážnych problémoch: fiškálny deficit dosiahol 9 % HDP, neustále rástli verejné dlhy a vláda začala špekulovať s výmenným kurzom. Kým v 60.-tych rokoch bola životná úroveň Nového Zélandu na treťom mieste na svete, v roku 1984 sa prepadla na 24. priečku a kurz sa oslabil na 0,43 USD/NZD.
V úsilí izolovať konzumentov i producentov od následkov týchto udalostí vláda začala zvyšovať bariéry voči importu priemyselného tovaru a zintenzívnila svoju reguláciu trhu. Spočiatku síce existovali len slabo viditeľné negatíva rastu vládnych intervencií, čoskoro sa však nepružnosť a neefektívnosť ekonomiky začala prehlbovať geometrickým radom. Typickým príkladom takéhoto postihnutia bolo práve poľnohospodárstvo, v ktorom až do druhej polovice 60.-tych rokov neexistovala žiadna významná vládna podpora. Dve desaťročia pred rokom 1984 však boli poznamenané akceleráciou rôznych foriem štátnych intervencií: množstva daňových schém, vrátane ekonomických stimulov pre rozvoj krajiny a dotácií na nákup hnojív. Začiatkom 80.-tych rokov nastal významný pokles cien svetových komodít, čo viedlo k eskalácii úrovne podpory pre poľnohospodárov, zväčša vo forme platieb na dorovnanie cien. V období rokov 1980-1984 asistencia štátu vzrástla dramatickým spôsobom. Napriek tomu, že úroveň podpory bola stále nižšia než svetový štandard, pre ekonomiku novozélandského poľnohospodárstva to znamenalo výrazne negatívnu zmenu.
VEĽKÝ TRESK
V roku 1984 bolo hospodárstvo Nového Zélandu zmietané vo vážnych ekonomických problémoch. V tom roku nastúpila k moci vláda labouristov pod vedením Rogera Douglasa, ktorá pochopila hĺbku problémov a odhodlala sa k rozsiahlym reformám. Ich hlavnými zásadami bolo zvýšenie finančnej kontroly firiem, prudká redukcia fiškálneho deficitu a zreálnenie výmenného kurzu. Prvým opatrením bola devalvácia, ktorú nasledoval široký program zvýšenia súťaživosti ekonomiky, odstránenia kontroly úrokových sadzieb a trhových bariér, daňovej reformy a rozpočtových reštrikcií. Realizovala sa taktiež privatizácia niektorých štátnych monopolov.
V poľnohospodárstve boli trhové bariéry odstránené rovnako zásadne a v niektorých prípadoch dokonca zo dňa na deň. Rozpočet v roku 1984 spustil postupnú elimináciu tých dotácií alebo vstupov, ktoré spôsobovali vzájomnú diskrimnáciu farmárov a spôsobu využitia zeme. Zásadnými opatreniami boli znižovanie štátnej intervencie, zreálnenie úrokových sadzieb, ukončenie systému štátnych pôžičiek a daňových zliav pre začínajúcich investorov a zrušenie tzv. stabilizačných účtov.
Dôsledok poľnohospodárskej reformy na Novom Zélande je najlepšie porovnateľný prostredníctvom tzv. ekvivalentu produkčných subvencií (Producer Support Estimates - PSE), ktorý vypočítava OECD rovnakou metódou pre všetky členské krajiny na jednotlivé komodity i súhrnne. OECD pri výpočte PSE definuje tzv. trhovú podporu cien ako rozdiel domácich a referenčných trhových cien, ku ktorej sú pripočítané platby zo štátneho rozpočtu a mimorozpočtových zdrojov, hlavne zo štátnych fondov. PSE sa najčastejšie vyjadruje percentuálnym podielom objemu PSE na hrubej poľnohospodárskej produkcii korigovanej rozpočtovými platbami. Podľa tohto kritéria dosahovala v roku 1975 úroveň PSE na Novom Zélande 40 % , v roku 1986 však už len 11 % a v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 1 % (tvoria ho najmä platby na ochranu pôdy). Pre porovnanie: PSE v USA je v súčasnosti na úrovni 21 %, vo Švajčiarsku 70 %, v EÚ 35 % a na Slovensku 24 %...
Veľmi významnou okolnosťou reforiem bolo, že hoci ju neprijímali všetci farmári s pochopením, najväčšia stavovská organizácia „Federated Farmers“ podporila zásadné zmeny v plnom rozsahu. Reforma mala v prvých rokoch mnoho bolestivých dopadov: vysoká fluktuácia cien a strata ekonomických istôt viedli k poklesu zamestnanosti, takže mnoho farmárov muselo odísť pracovať do priemyslu. Zmenila sa tiež štruktúra poľnohospodárskych produktov (výrazne poklesla produkcia vlny a ovčieho mäsa v prospech hydiny, ovocia a zeleniny) a poľnohospodári si museli zvyknúť na pružnejšiu reakciu na trhové podmienky. Zásadne museli prehodnotiť manažment rizík, nakoľko zmizla i vládna podpora kompenzácie škôd spôsobených počasím a cenovou nestabilitou trhu. Napriek tomu, z predpokladaného počtu 8 tisíc fariem skrachovala iba desatina a liberálna reforma im dnes prináša mnohoraký úžitok: kvalitnejšie životné prostredie, prosperujúce poľnohospodárstvo a nízke ceny potravín.
SLOVENSKO
Liberálni analytici, ktorí na Slovensku otvárajú problematiku bezdotačného poľnohospodárstva odkazovaním na novozélandskú reformu, čelia spŕške protiargumentov. Nový Zéland je ostrov a nemusí brať ohľad na agrárnu politiku svojich susedov (ak vzrastie cena potravín, nikto ich nepôjde kupovať ku tisíce kilometrov vzdialeným susedom). Nový Zéland má klímu, ktorá mu umožňuje celoročnú produkciu komodít, čo farmárom znásobuje zisky. Ich poľnohospodári sa orientujú najmä na živočíšnu výrobu, ktorá nie je natoľko závislá od výkyvov počasia ako u producentov rastlinných komodít. Nový Zéland nemá ani dlhú agrárnu históriu, ani tisícročiami ničené pôdy a vysokú nezamestnanosť. Ak k tomu prirátame ďalšie špecifiká krajiny (napríklad pôvod, vzdelanie a štruktúru obyvateľstva), musíme uznať, že zvýhodňujú Nový Zéland pre uskutočnenie pokusnej radikálnej reformy.
Oponenti dotačnej reformy u nás budú mať po vstupe do Európskej únie ďalší argument navyše. Integráciou strácame takmer akúkoľvek možnosť rozhodovať o svojej agrárnej politike samostatne. Úmysel ministerstva financií nedorovnávať dotačné platby na úroveň EÚ je síce dobrý, ale iba do času, kým nebudú rovné s jej terajšími členmi. Najväčšie šance na odstránenie štátnej intervencie tak ležia v rukách európskeho komisára a v schopnosti iných veľmocí tlačiť na zníženie dotácii v EÚ, napríklad rokovaniami vo WTO. Ako vieme, ochota znižovať dotácie je v EÚ veľmi nízka.
Náš príspevok k znižovaniu dotácií by nemusel byť celkom bezvýznamný, keby existovala vôľa samotných poľnohospodárov po zmene. Isté je, že naša najväčšia stavovská organizácia, na rozdiel od tej novozélandskej, sa reformám kŕčovito bráni. Naša agrárna komora nelobuje v prospech pozemkovej reformy, ktorá by sprehľadnila užívateľské vzťahy k pôde, ani nebojuje za zjednodušenie podnikania na pôde, ani za zreálnenie cien, ani sa nebráni zbytočným environmentálnym limitom, ktoré poľnohospodárov brzdia. Všetky aktivity agrárnikov v ostatných rokoch majú len jediný cieľ: ubrániť vysoké dotácie a ešte vyššie kompenzácie škôd, žiadať daňové úľavy a závlahovú vodu zadarmo. Nič to, že tento postup postráda zmysel (príjmy podnikateľov v cestovnom ruchu sú taktiež závislé od dobrého počasia a žiadna vláda im škody nekompenzuje), nevadí ani to, že novozélandskí farmári vyrábajú lacné komodity pri vysokej cene práce. Pravdu o slovenskom poľnohospodárstve u nich nehľadajme.
V roku 2002 zorganizoval Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika anketu pre súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí sú ministerstvom diskriminovaní, hoci sú dlhodobo najefektívnejšími hospodármi na pôde. K problematike zrušenia dotácií z 96 respondentov iba menej ako jedna pätina uviedla, že ďalšie podnikanie by pre nich bolo nemožné. 29 % uviedlo, že ich podnikanie by bolo udržateľné, pre 21 % by podnikanie nebolo vôbec ohrozené a 31 % priame dotácie vôbec nevyužíva... Napokon, známy je prípad, keď poľnohospodárske družstvo poberajúce rozsiahle dotácie od štátu zakúpilo svojim zamestnancom zájazd do Afriky.
Slovenské poľnohospodárstvo dosahuje v ostatných rokoch pomerne dobré hospodárske výsledky. Deje sa tak napriek zmeneným klimatickým podmienkam, čoraz ťažšiemu podnikateľskému prostrediu, nárastu cien vstupov a pracovnej sily, ako aj nevzrastajúceho objemu dotácií. Tie napokon i tak končia viac v reťazci korupcie a sprenevery, čo potvrdzujú výsledky šetrení všetkých orgánov kontroly. Drvivá väčšina poľnohospodárskych subjektov dokáže hospodáriť so ziskom. V tomto systéme im je dobre a to je možno pravý dôvod ich odmietania reforiem.
Zdá sa, že úspech reformy poľnohospodárskej politiky Nového Zélandu nespočíval ani tak v špecifických podmienkach krajiny, ako v ochote všetkých zainteresovaných strán prejsť ťažkou zmenou v prospech budúcich ziskov. Práve takáto ochota u nás chýba. Na otázku, či môžeme nedotovať naše poľnohospodárstvo, sa tak núka dobrá odpoveď. Áno, ak by sme chceli.
Radovan Kazda
pred 9 hodinami
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára