FME Newsletter, 01: Globálne otepľovanie

1.) Profesor S. Fred Singer (University of Virginia), ktorý minulý rok navštívil Slovensko (link), je spoluautorom veľmi diskutovaného vedeckého článku, ktorý vyšiel v decembri v časopise International Journal of Climatology of the Royal Meteorological Society. (link) Jeho ďalšími autormi sú profesor David H. Douglass (University of Rochester), profesor John R. Christy (University of Alabama) a Benjamin D. Pearson. Článok A comparison of tropical temperature trends with model predictions porovnáva 22 známych klimatických modelov s aktuálnymi výsledkami a údajne spochybňuje schopnosť modelov predpovedať vývoj globálneho otepľovania. Komentár k článku sa nachádza na portáli Physorg.com (link). S. Fred Singer: „Súčasný trend globálneho otepľovania je jednoducho len súčasťou prirodzeného cyklu otepľovania a ochladzovania klímy, ktorý bol pozorovaný v jadre ľadu, v hlbokých morských sedimentoch, stalagmitoch atď.“.

2.) Habibullah Abdusamatov (zjavovaný na webe aj ako Habibullo I. Abdussamatov či Khabibulo Absudamatov, presné meno znie: Хабибулло Исмаилович Абдусаматов (link)) z Laboratory of Physics, Pulkovo Observatory (link) je stále presvedčený, že Zem už dosiahla vrchol teplej periódy a speje do poriadneho ochladenia. Vraj je to spôsobené solárnymi cyklami. (link, link)

3.) Viac ako stovka vedcov na margo klimatickej konferencie v Bali napísali Jeho Excelencii Ban Ki-Moonovi, generálnemu tajomníkovi OSN, spoločný list, v ktorom naliehajú, aby medzinárodné spoločenstvo prestalo bojovať proti klimatickej zmene, pretože tá je len bežným prírodným javom, s ktorým sa ľudstvo stretáva po celé veky. (link, link)

4.) Marc Morano, poradca senátora Inhofea, zostavil zoznam prominentných vedcov, ktorí sú skeptickí voči niektorej z téz teórie globálneho otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou. Zoznam obsahuje údajne 400 mien. (link)

5.) Seminár Globální oteplování - Fakta a Mýty zorganizoval v novembri pražský think-tank Centrum pro ekonomiku a politiku. Aj s legendou československej hydro(pedo)lógie profesorom Kutílkom. (link)

Text je zhrnutím článku "FME Newsletter, č. 7: Globálne otepľovanie" publikovanom na blogu Smetu.

Biopalivá: Európska komisia priznala chybu vo významnej regulácii

Európski úradníci priznali, že to s protežovaním biopalív poriadne prehnali. Na optimizmus zo závanu zdravej argumentácie však ešte nie je dôvod. Možno je to len tak, ako hovorí doktor Chocholoušek, že došlo k politováníhodnému nedopatření, k jakému dochází maximálne jednou za deset let.

Zmene postoja Európskej komisie k biopalivám sa venujem na svojom blogu Sme.

Sme, 15.01.2008: Čarodejník s cenami

Po rokovaní vlády, ktorá prerokovala utajenú správu o priebehu privatizácie SPP, vyjadril Robert Fico pobúrenie nad tým, že Slovenský plynárenský prie­mysel bol predaný „hlboko pod cenu“. Na tom istom rokovaní vlády však mal byť v programe prerokovaný zákon, podľa ktorého mala byť pri predaji štátnej pôdy zvýhodnená časť poľno­hospodárov, čo by taktiež viedlo k predaju štátneho majetku „hlboko pod cenu“.

Návrh bol síce z rokovania napokon stiahnutý, istotne to však nebolo z dôvodu hroziacej ujmy na príjmoch štátu. V tom je totiž postup Ficovej vlády podobný s vládami jeho predchodcu: starostlivosť o príjmy štátu z predaja majetku prejavuje najmä vtedy, keď poukazuje na zlyhania predošlej vlády.

Návrh novely zákona o nie­ktorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom totiž predpokladá predaj štátnej pôdy mechanizmami, ktoré pripomínajú spôsoby „porcovania štátu“ počas gangsterskej Mečiarovej privatizácie spred desiatich rokov. Preferovanou skupinou je v tomto prípade časť poľnohospodárov, ktorí sú súčasnými nájomcami na týchto pôdach a zaviažu sa využívať pozemky dvadsať rokov po splatení kúpnej ceny na poľno­hospodársku výrobu. Cena pozemkov pritom môže byť splatená i v splátkach až do dvadsať rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva.

Otázka znie, prečo vláda nevyužije možnosť ponúknuť prebytočnú štátnu pôdu viacerým záujemcom a nepredá ju na širokom trhu. Napríklad dražobným spôsobom, z ktorého by mohla získať oveľa vyššie príj­my na krytie verejných výdavkov. Pred pätnástimi rokmi Mečiarova vláda pri podobnom uprednostňovaní privatizérov balamutila verejnosť heslami o potrebe „tvorby slovenskej kapitálotvornej vrstvy“. Dnešná vláda by sa istotne mohla vyhovoriť na podobnú „potrebu podpory poľnohospodárov“, ale bola by to opäť len nôška lží, pretože v trhových podmienkach si každý zdroj napokon nájde efektívne využitie.

To znamená, že v mnohých prípadoch by sa predaj pôdy farmárom mohol stať iba dočasným vlastníctvom na predaj finálnemu záujemcovi. Stalo by sa teda presne to, čo v prípade Mečiarovho rozdávania fabrík svojim kamarátom: na úkor vyššieho príjmu štátu sa vtedy obohatili privatizéri, ktorí podniky vytunelovali alebo predali na trhu za oveľa vyššiu cenu. Terajšia „poistka“ vo forme dvadsaťročnej viazanosti na poľnohospodárske účely sa dá totiž kedykoľvek zrušiť (napríklad nenápadným vpašovaním do novely nejakého nesúvisiaceho zákona), alebo obchádzať rôznymi možnosťami predstierania poľnohospo­dár­skej činnosti. Alebo je možné dvadsať rokov farmárčiť a potom pôdu predať za cenu, ktorú by vedel zhodnotiť iný súkromný investor už teraz.

Nech dopadne ďalší korupčný návrh z dielne HZDS akokoľvek, istotne zaujímavé bude sledovať rozhodnutie Roberta Fica o tom, či táto cena za predaj pozemkov je pre verejnosť správna, alebo nie. Lebo pri tomto kúzelníkovi s cenami jeden nikdy nevie: Brízovou reštitúciou prišiel štát o pár stoviek miliónov a dosť mu to prekážalo, teraz môže stratiť ešte viac, ale nevyzerá tým byť nijako rozhorčený.

Článok bol publikovaný v týždenníku Sme dňa 15.01.2008