K štandardnej mýtológii radikálnych ekologických združení patrí odlesňovanie. Ich argumenty sa opierajú o údajný pokles výmery lesov v globálnom meradle, ktorý spôsobuje zníženie schopnosti planéty redukovať oxid uhličitý, najvýznamnejší „skleníkový“ plyn. Obviňované bývajú najmä bohaté štáty, ktoré spotrebovávajú väčšinu zdrojov planéty a ovládajú svetový trh.
Celý problém však vo svetle reálnych informácií stráca svoj detektívny náboj. Čo sa týka výmery lesov na Zemi, neexistuje presná databáza. Je to spôsobené najmä zlou evidenciou hospodárenia s lesmi v slabo rozvinutých krajinách a neschopnosťou totalitných štátov poskytovať pravdivé údaje. Často používanou býva databáza FAO, a tá dokumentuje pomerne stabilnú výmeru lesa za ostatných päťdesiat rokov. Dôveryhodnosti jej údajov nahráva i niekoľko vedľajších okolností. Manažment lesov je štandardnou súčasťou hospodárstva, takže podlieha lesným hospodárskym plánom ťažby a obnovy drevnej hmoty, mnohým prísnym environmentálnym opatreniam a medzinárodným dohodám. Ak dochádza v niektorých častiach sveta k neregulovanej ťažbe, býva to spravidla v dôsledku ich rozvrátených politických a ekonomických pomerov. To je prípad dažďových pralesov Južnej Ameriky a strednej Afriky. I preto odborníci už dávno upozorňujú na fakt, že ťažba dreva v Európe by nemala podliehať takým prísnym ochranárskym opatreniam (na Slovensku rastie výmera lesa a objem drevnej hmoty už od 19. storočia).
Najnovšie vedecké poznatky však spochybňujú i ďalšie dva mýty: problém dažďových pralesov ako „pľúc Zeme“ a negatívny vplyv klimatických zmien na život na Zemi. Vedci Washingtonovej univerzity v Seattli skúmali bilanciu obsahu oxidu uhličitého v oblasti dažďových pralesov Amazonskej nížiny, a ich štúdia vyvracia tvrdenie o väčšej spotrebe CO2 v porovnaní s jeho produkciou v oblasti dažďových pralesov (je to spôsobené opačnými procesmi odohrávajúcimi sa v rieke a jej záplavových oblastiach). Podľa inej spoločnej štúdie NASA a ministerstva energetiky USA, klimatická zmena na Zemi za ostatných dvadsať rokov spôsobila bujnenie vegetácie až o 6 percent, čo sa prejavuje najmä prírastkami v trópoch a lesoch ďalekého severu.
Problém odlesňovania dažďových pralesov patrí k tým, pri ktorých sa stretáva mediálna túžba po senzáciách s morálnou vratkosťou radikálnych ekologických síl. Generalizované poučenie je jasné: zreálnenie informácií o životnom prostredí síce neznamená okamžité vyriešenie problémov, ale zásadne zvyšuje možnosti ich odstránenia.
Radovan Kazda
Domino Fórum, 18.6.2003
pred hodinou
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára