Sme, 18.7.2003: Reforma agrorezortu stagnuje

Uplynulý mesiac prešli schvaľovacím konaním vlády dve významné opatrenia v poľnohospodárskej politike: návrh na využitie prechodného obdobia po vstupe do Európskej únie na realizáciu zjednodušeného systému priamych platieb SAP (single area payment) a návrh zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre a podpore podnikania v pôdohospodárstve.

Pôdohospodárska platobná agentúra by sa mala od jesene tohto roku stať zastrešujúcim orgánom dotačnej politiky. Prostredníctvom nej budú vyplácané prostriedky z dvoch zdrojov: z Európskej únie (tzv. „predvstupová“ a štandardná „povstupová“ pomoc) a zo štátneho rozpočtu (tzv. „národná podpora“).

K vyplácaniu podpory agropodnikateľom z fondov Európskej únie sa vyžaduje zavedenie Integrovaného administratívneho a kontrolného systému IACS, ktorý má obsahovať podrobné registre žiadateľov, ovocných sadov, chmeľníc, znevýhodnených oblastí a množstvo ďalších informácií. Až prostredníctvom neho budú môcť farmári poberať prostriedky podľa štandardných dotačných položiek a pravidiel únie. V prechodnom období (do roku 2006) nám však bolo umožnené využiť prehľadnejší systém SAP, teda priamych platieb závislých od výmery pôdy.

Zatiaľ čo agrárnu mediálnu scénu zamestnáva spor o výhodnosti tohto systému v porovnaní so systémom IACS, v jeho tieni pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva stratégiu národnej dotačnej politiky na budúci rok. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že nebude obsahovať zásadné zmeny v objeme vyplácaných prostriedkov ani v metódach podpory. Súčasné dotačné mechanizmy pritom viedli v ostatných desiatich rokoch k nevídanému rastu korupcie, ku klientelizmu, k defraudácii zverených prostriedkov a rozsiahlemu plytvaniu s verejnými financiami, čo potvrdili previerky zo strany všetkých orgánov kontroly.

Ak hodnotíme proreformnosť dotačnej politiky vedenia ministerstva pôdohospodárstva, treba skonštatovať, že doposiaľ nevykonalo žiadne opatrenia, ktoré neboli nevyhnutné a nevyplývali priamo z „chodu dejín“. Reforma dotačnej politiky by mala smerovať k zásadnému znižovaniu objemu finančnej podpory poľnohospodárstva a k sprehľadneniu jej udeľovania. Deformácie, ktoré štátny protekcionizmus spôsobuje, demotivujú agrárnikov k zvyšovaniu efektivity podnikania a spôsobujú množstvo ďalších ekonomických škôd.

Návrh východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 z marca tohto roku predpokladá takmer vyrovnaný stav finančných tokov z rozpočtu do pôdohospodárstva, v prípade plného čerpania príjmov z fondov únie však pôjde o nárast príjmov až o 40 percent. Tým by bolo slovenské poľnohospodárstvo najdotovanejším od roku 1989. Okrem toho, zachovanie pôvodného objemu a štruktúry národných platieb by bolo len ďalšou konzerváciou všetkých neduhov systému.

Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon pri nástupe do svojej funkcie naznačoval výrazné zmeny v dotačnej politike v nadchádzajúcom období. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa mu prísľuby podarí zrealizovať.

Odvádzanie pozornosti od pravej podstaty rysujúcich sa budúcoročných návrhov, ktorou je stagnácia, môže v reforme poľnohospodárstva viesť k strate ďalších štyroch rokov.

Článok bol publikovaný v Sme dňa 18.7.2003

Domino Fórum, 28/2003:Konzervatívny pohľad (CAP)

Využívanie zjednodušeného systému priamych „platieb na plochu“ v poľnohospodárstve SAP, ktoré vláda nedávno schválila, nám na prechodné obdobie rokov 2004–2006 (s možnosťou predĺženia do roku 2008) umožňuje zmluva o pristúpení do EÚ. SAP sa od integrovaného administratívneho a kontrolného systému IACS, ktorý je štandardom EÚ, líši v niekoľkých podstatných veciach. Podpora prostredníctvom IACS sa na rozdiel od SAP realizuje množstvom spôsobov: od intervenčných platieb „na produkciu“ (napríklad obilnín) až po priame platby na hektár užívanej pôdy. Podobné princípy podpory sa uplatňujú aj v slovenskom systéme dotácií. Tie okrem podpory podnikania v poľnohospodárstve (platby na produkciu mlieka, kusy hospodárskych zvierat, závlahovú vodu…) a podpory znevýhodnených území (platby na hektár pôdy) obsahujú aj investičné dotácie (na nákup zariadení a technológií) a ochranu pôdy a podporu cien (intervenčné nákupy). Systém SAP bude administratívne jednoduchší, najmä pre vyplácanie len jednej dotačnej položky. Hoci tiež vyžaduje plne funkčný systém evidencie žiadostí, parciel a dobytka, počítačovú databázu podnikateľských subjektov a kontrolu oprávnenosti využitia dotácií, zásadný rozdiel v porovnaní s IACS spočíva v jednoduchosti účelu platieb, ktoré budú určené výhradne podľa výmery pôdy farmára, pri dodržaní pravidiel základnej údržby pozemkov.

Dotácie v súčasnej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, vyplácané prostredníctvom IACS, majú množstvo negatívnych dosahov na trhové prostredie. Cez politiku vysokých vnútorných cien (minimálne ceny, intervencie a colná ochrana) narúšajú fungovanie trhových cien, čo vedie k nadprodukcii a následnej potrebe kvót, intervenčných nákupov a exportných dotácií. Zviazanosťou dotácií na produkciu výrazne ovplyvňujú produkčné rozhodnutia farmárov, a preto sa farmári orientujú na výrobu podporovaných komodít. Dotácie cez IACS znevýhodňujú aj farmárov voči sebe navzájom, čím uvoľňujú priestor špekuláciám a korupcii.

Tento systém bol známy aj u nás: poľnohospodári orientovali svoju produkciu podľa aktuálnych výhod jednotlivých dotačných výnosov, špekulovali s bonitáciou pôd, defraudovali poskytnuté prostriedky a ovplyvňovali rozhodovanie o pridelení dotácií.

Priame platby na pôdu (prostredníctvom SAP) majú povahu celoplošných sociálnych dávok a ich rušivým zásahom do rovnosti podnikateľských podmienok je fakt, že podporujú aj tých, ktorí sa rozhodnú „nerobiť nič“. Demotivujú tým farmárov podnikajúcich s dobrými hospodárskymi výsledkami. To môže viesť k poklesu výroby i zamestnanosti, ale vzhľadom na očakávaný pokles počtu aktívnych špekulantov pôjde skôr o ozdravný ekonomický proces.

V zdeformovanom trhovom prostredí sú oba systémy len formami etatistických tendencií EÚ. Pre znižovanie trhových deformácií sú však platby cez SAP predsa len menej problémové, pretože odstraňujú množstvo trhových bariér predošlého systému a posilňujú jedinú. Napokon, podobný trend obsahuje aj blížiaca sa reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (CAP). Dnes ešte nepoznáme budúci charakter národného dotačného programu, nezávislého od CAP. Ten bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať doterajším spôsobom a je najväčšou hrozbou reformy slovenského poľnohospodárstva. Systém SAP má však dobré predpoklady stať sa nečakanou cnosťou z núdze.

Radovan Kazda

Domino Fórum, 28/2003:CAP záhradníkom

„Európa prijala novú a efektívnu farmársku politiku. Je to začiatok novej éry,“ prejavil radosť komisár Franz Fischler po tom, čo ministri poľnohospodárstva krajín EÚ schválili základný rámec reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). V skutočnosti len vyslovil potešenie nad tým, že spor o nové prerozdelenie darovaných peňazí sa dočasne urovnal.

Výsledok reformy poľnohospodárskej politiky EÚ pood- haľuje, aké sú reálne možnosti tejto organizácie na pre- menu z veľkej obchodnej zmluvy smerom k superštátu, ktorý ovládajú úradníci z Bruselu. Reforma CAP naznačuje, že projekt vlády v EÚ zatiaľ zlyháva.

Konflikt bez rozuzlenia?

Spoločná poľnohospodárska politika bola základom už Rímskej zmluvy o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva z roku 1957. Jej podstatou bolo okrem niekoľkých výhodných dohovorov (najmä odstránenia colných bariér) aj zavedenie spoločného podporného programu poľnohospodárstva, z ktorého sa počas nasledujúcich štyridsiatich rokov vyvinul extrémne zložitý dotačný systém. Narastajúce ekonomické problémy, ktoré spôsoboval, viedli počas tohto obdobia k mnohým reformným pokusom. Posledný významný sa premietol do programového dokumentu Agenda 2000 z roku 1999. Ten vyplynul nielen z pretlaku problémov EÚ s trhovou reguláciou vlastnej poľnohospodárskej výroby, ale aj záväzkov liberalizovať trh s komoditami na základe rokovaní vo WTO.

Ak sa pokúšame zhodnotiť šance EÚ na liberalizáciu vlastnej poľnohospodárskej politiky, nesmieme zabúdať na dôležitý fakt: CAP vznikla ako dohoda štátov o podpore poľnohospodárstva s cieľmi zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, zvýšiť príjmy poľnohospodárov, stabilizovať trhy, zabezpečiť zásobovanie či dodávky spotrebiteľom za primerané ceny. Skrátka, ako financovať farmárov z rozpočtu EÚ podľa socialistických princípov. Aby mohla EÚ presadiť zásadné zmeny – napríklad cez liberálne nízkodotačné alebo bezdotačné poľnohospodárstvo – potrebovala by štandardnú vládu. Návrh európskej ústavy však ide opačným smerom. Vláda superštátu sotva presadí zrušenie farmárskych dotácií, ktoré stoja v jej samotných rímskych základoch. CAP je navyše len štandardnou sústavou obchodných dohôd a v súčasnosti rieši typický konflikt strán, ktoré chcú zotrvať pri súčasnom prerozdeľovaní, s tými, ktoré usilujú o zásadnú zmenu.

Nijaká revolúcia

Práve z týchto dôvodov nemohol byť pôvodný Fischlerov návrh reformy (vychádzajúci z Agendy 2000) nijakou liberálnou revolúciou. Podstata úsilia sa preto zamerala len na tzv. „decoupling“, teda výraznejšie oddelenie platieb závislých od objemu produkcie smerom k platbám na výmeru pôdy, environmentálnym stimulom a podpore rozvoja vidieka. Tento systém by síce mohol eliminovať tie najhoršie trhové deformácie (nadprodukcia, kvóty a exportné dotácie), ale i tak nezaprel protekcionizmus v základoch. Ani túto pozíciu sa však Fischlerovi nepodarilo celkom obhájiť. Francúzi a ich spojenci (najmä Španieli, Íri a Gréci), ktorí zo súčasnej CAP profitujú, štyri roky blokovali dohodu o radikálnejších opatreniach, až sa im podarilo presadiť zachovanie základných pôvodných princípov.

CAP upravujú stovky vzájomne súvisiacich smerníc a tisíce strán textu (na niektoré komodity pripadá až do 30 noriem), pričom každá dotačná položka obsahuje ďalšie pravidlá. Bruselskému newspeaku rozumie na Slovensku len málokto a výsledná reforma CAP v tomto smere nič nezmení. Minimálne ceny i intervenčné nákupy zostávajú takmer neporušené, štáty majú množstvo možností rozhodnúť sa pre rozsiahle výnimky a oddelenie platieb od produkcie bude len čiastočné, v mierke percentuálnych poklesov, aj to len u niektorých komodít a vo veľmi pozvoľnom časovom slede. Niektoré sektory (napríklad olej a tabak) ostali úplne nedotknuté, s perspektívou zmien až po ďalších rokovaniach. V prípade obilnín sa ponechala nezmenená výška podpory viazaná na produkciu.

Reforma poľnohospodárskej politiky Európskej únie nebola snahou o zásadnú zmenu tak, ako to bombasticky proklamoval komisár Franz Fischler. Jej výsledok je ešte úbohejší a tak, ako zrejme prejde európskym legislatívnym konaním, bude i naďalej požierať cudzie produkty ako povestný cap v záhrade. Cena potravín v Európe ostane nereálna a CAP bude ďalej brzdiť rozvoj obchodu v EÚ i v zaostalých krajinách sveta. Šanca na pozitívnu zmenu tak ostáva na veľmi dlhý čas povážlivo nízka.

Radovan Kazda

Publikované v týždenníku Domino Fórum 9.7.2003

Domino Fórum, 27/2003:Úradníci nadovšetko

Dovtedy sa s krčahom po vodu chodí... však to poznáte. Ministerstvo životného prostredia hralo tak silno na socialistickú strunu, až sa počalo ohlasovať čoraz viac nových „nepriateľov“ životného prostredia. Začalo to minulý rok, keď sa nechali po prvý raz silnejšie počuť súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí protestovali proti vyhláseniu národného parku Slovenský kras. Nesúhlasili s obmedzovaním ich vlastníckych (a podnikateľských) práv, ktoré išlo nad rámec nevyhnutnej ochrany životného prostredia. Ďalším nezmyslom bolo založenie Recyklačného fondu, ktorý sa od počiatku svojej činnosti stal objektom ostrej kritiky podnikateľov, obchodníkov a množstva spolkov vlastníkov výrobných prostriedkov, nesúhlasiacich s jeho zbytočnosťou a vysokou korumpovateľnosťou. Tieto dni pridalo MŽP ďalší kúsok v podobe návrhu chránených vtáčích území, proti ktorému ostro vystúpili vlastníci lesov, argumentujúc hrubým porušením ich vlastníckych práv. V tejto súvislosti neradno zabudnúť ani na slovenských sokoliarov, ktorým ministerstvo zväzuje ruky v ich prospešnej činnosti už mnoho rokov, najmä neúnosnými rozhodovacími právomocami úradníkov, ktorí problematike väčšinou vôbec nerozumejú. Ak k tomu prirátame ďalšie dôsledky spackaných zákonov, napríklad chaotický návrh systému štátnej správy v životnom prostredí, úplne nezmyselné zavedenie stráže prírody a čoraz viac zlyhávajúci zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (najnovšie podozrenie z korupcie na ministerstve sa týka projektu termálno-rekreačného areálu Liptovská Kokava), niet v ostatných rokoch vari jediného výstupu ministerstva, ktorý by prinášal ochrane životného prostredia želateľný efekt.

Opačnou reakciou na environmentálne lži sa prezentujú tí, ktorí spravujú cudzí majetok. Pripravovaný zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu síce obsahuje úplne vymyslené argumenty (napríklad o reálne zhutnených 192 tis. ha pôd) a svojim obsahom obmedzuje výkon vlastníckych práv na pôde neúnosným spôsobom, napriek tomu však vyjadrila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora s uvedeným postupom spokojnosť, s výnimkou snahy vlády o zrušenie odvodov za vyňatie pôdy z pôdneho fondu (mimochodom, i to má byť ošetrené ďalším paškvilom, tzv. „environmentálnymi platbami“). Ba čo viac, k aktivite SPPK sa pridalo aj isté Nezávislé združenie ekonómov Slovenska (NEZES). Musí to byť veľmi zvláštne zoskupenie ekonómov, ktorí si nevšimnú negatívne ekonomické dopady zákona na užívateľov pôdy, ale obhajujú zdieranie potenciálnych investorov zo strany štátu...

Protichodné postoje k environmentálnym zákonom sú klasickou ukážkou rozchádzajúcich sa záujmov skupín, ktoré z noriem profitujú odlišným spôsobom. Odhaľujú však i novú súvislosť. Kým nespokojnosť s klientelistickými environmentálnymi zákonmi prejavujú predovšetkým vlastníci statkov, za prísne environmentálne normy lobujú najmä ich nevlastníci, teda užívatelia (v prípade SPPK ide väčšinou o také formy podnikania na pôde, ktoré hospodária na prenajatých pôdach). Pravda očistená od nánosov korupcie v rezorte životného prostredia sa tak zdá byť celkom jednoduchá: práva vlastníkov sú potláčané právomocami štátnych úradníkov na Slovensku čoraz viac. V práve obmedzovať práva je lídrom ministerstvo životného prostredia. Vitajme v socialistickom štandarde Európy!

Radovan Kazda