blog.trend.sk: Nesociálne rozhodnutia sociálnej vlády

O tom, že Ficova vláda vracia ľuďom sociálny štandard, možno vážne pochybovať.

Sociálna demokracia považuje za jeden zo svojich hlavných cieľov obhajobu chudobných. Strana SMER-SD ho prenáša do jej troch cieľov: navrátenie sociálneho štandardu ľuďom, boj proti monopolom a proti zisku súkromných zdravotných poisťovní. Robert Fico ich považuje dokonca za natoľko dôležité, že práve tieto tri postavil ako základné podmienky pre strany, ktoré si Smer vyberal do koalície. (Lampa, TV JOJ Plus, 15.10.2009) Existuje však niekoľko politických agend pod vedením SMERu, ktoré tézy o sociálnej politike vlády dosť zásadne naštrbujú. Dve z nich spomeniem teraz.

Pozemková politika

Dôsledkom kauzy podozrivej reštitúcie na Slovenskom pozemkovom fonde je to, že peniaze, ktoré mali patriť všetkým občanom Slovenska, môžu patriť malej skupine zbohatlíkov. Nejde o malú sumu a vôbec sa tak nedeje prvý raz: týmto spôsobom môže štát prísť každoročne o mnoho desiatok, až stoviek miliónov euro (podrobnejšie som sa problému venoval napr. tu). Navyše o podobné sumy reálne prichádza fond každoročne pri lacných predajoch štátnych pôd a prenájmoch pôd v nakladaní štátu. Z týchto prostriedkov mohol veľkú časť použiť Smer práve na navrátenie sociálneho štandardu ľuďom. Nemôže ich však použiť, pretože namiesto toho sa nečinne prizerá na to, ako tieto peniaze tečú zbohatlíkom. Zmena na poste riaditeľa fondu v tomto prípade totiž vôbec nič neznamená, lebo vykrádanie štátnej kasy sa deje legálnou cestou a bude sa opakovať. Môžu za to podmienky, ktoré sú pre toto rabovanie umožnené a ktoré Ficova vláda nezmenila. Za to, že sociálna situácia najchudobnejších obyvateľov nie je lepšia, tak zodpovedá v tomto prípade priamo SMER-SD, ktorý dnes prostredníctvom riaditeľa fond ovláda a umožňuje rozkrádanie majetku štátu.

Mimochodom, ak už sme pri pozemkoch, tak osobitným problémom je aj ich vydržanie, ktorým sa veľmi často deje veľká nespravodlivosť a okrádanie najchudobnejších. Systém „uznávania“ držby za vlastníctvo Ficova vláda totiž taktiež nezmenila a veľmi pochybujem o tom, že by tak mala v pláne.

Odpadová politika

O systémovom zlyhávaní odpadovej politiky na Slovensku toho už bolo popísané mnoho (v mojom prípade napríklad tu,tu a tu). Jedna podstatná vec však nebola povedaná jasne: škodlivým dopadom zle nastaveného systému odpadového hospodárstva je to, že stojí občanov veľa peňazí. Menej by stál, ak by sa vláda Roberta Fica snažila nastaviť nakladanie s odpadmi na priame financovanie tými, ktorí za odpad (v jednotlivých fázach) zodpovedajú. V tom prípade by totiž za odpad zodpovedali len tí, ktorí sa budú snažiť nakladať s odpadom čo najefektívnejšie. Treba začať tým, že sa od systému odpojí Recyklačný fond, ktorý zbytočne predražuje nakladanie s odpadmi (teda odpojiť ho tak, ako to bolo cieľom tvorcov pri jeho zakladaní), a nahradiť ho kvalitnejším finančným mechanizmom.

Ostatný takýto príklad sa udial tento týždeň pri schvaľovaní “baterkovej” novely zákona o odpadoch. Ak by sociálna demokracia úprimne stála za svojimi cieľmi, tak by sa s novelou, ktorú navrhovali poslanci Jarmila Tkáčová a Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), musel SMER-SD stotožniť. Nebol to totiž žiaden pravo-ľavý principiálny spor: išlo o jednoduché technické riešenie, ktoré malo nakladanie s odpadom z batérií a akumulátorov pre občanov zlacniť a zefektívniť. Ten, kto tomu zabránil, bol práve SMER a koaličné strany. Ten, kto kvôli tomu nebude za odpad platiť menej, je občan.

Tak poďme

„Poďme sa rozprávať o rozdieloch medzi pravicou a ľavicou … a o tom, či má strana sociálnodemokratický charakter, alebo nemá.“, vyzýval k diskusii v Lampe predseda vlády Štefana Hríba. V prípade týchto dvoch politík SMERu sa zdá byť odpoveď celkom zjavná: kým jedna Ficova ruka peniaze chudobným rozdáva, druhá im ich berie a dáva zbohatlíkom.

SMER prevzal pred viac ako rokom politickú zodpovednosť za chod Slovenského pozemkového fondu a od začiatku septembra i za ministerstvo životného prostredia. Ak to so sociálnou politikou myslí naozaj vážne, tak do volieb má dostatok času na to, aby s pozemkovou i odpadovou politikou spravil poriadok.

Článok bol uverejnený dňa 11. decembra 2009 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.

blog.trend.sk: Globálne otepľovanie: Európania prestávajú veriť

Európska komisia zverejnila výsledky špeciálneho vydania barometra o postojoch Európanov ku klimatickým zmenám. Napriek citeľnej snahe autorov publikácie o komentatívne vysvetľovanie verejnených údajov tak, aby poukazovali na dôležitosť boja proti globálnemu otepľovaniu v postojoch Európanov, viaceré údaje svedčia skôr o opaku – najmä o tom, že dôležitosť klimatickej agendy u Európanov stráca na význame. Tak sa zdá, že po nedávnom otrase spôsobenom kauzou „Climategate“ je to ďalšia nepríjemná udalosť, ktorá budúci týždeň neprivedie politické elity do Kodane v najlepšej nálade.

...

Celý článok bol uverejnený dňa 4. decembra 2009 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.

blog.trend.sk: Slovenský pozemkový fond – lukratívne pozemky za bazárové ceny

Tak tu máme ďalšiu škandalóznu reštitúciu na Slovenskom pozemkovom fonde. Tí, ktorí očakávali príbeh o dobrých a zlých politikoch, zrejme budú sklamaní. Tento kladných hrdinov postráda.

Fond od jeho založenia v roku 1991 síce ovládali najmä HZDS, SDĽ a SMK, ale miliardy korún, ktoré za tie roky mohli byť príjmom štátneho rozpočtu a nestali sa, už snáď mohli podnietiť k činu aj tých, ktorí si ich do koalície vybrali. Tie peniaze sa rozkotúľali všelikde a priebeh rôznych káuz nasvedčuje tomu, že aj do vreciek priaznivcov tých troch strán, ktoré fond v tom čase ovládali. Politické strany si totiž ponechávali a ponechávajú túto truhlicu na legálne okrádanie občanov vo svojej moci, bez najmenšej snahy čokoľvek podstatné zmeniť.

Princíp legálneho obohacovania sa je v prípade fondu celkom jednoduchý. Ak si občan-reštituent nemôže uplatniť svoj nárok na pôvodný pozemok (napríklad preto, lebo už má iného majiteľa, alebo je zastavaný), Slovenský pozemkový fond mu určí náhradný pozemok z vlastného portfólia. Pravidlá pre určenie náhradného pozemku však len minimálne zohľadňujú trhové rozdiely v cene pozemku, o ktorý reštituent prišiel, a pozemku, ktorý získa. Rozhodujúcim kritériom pre určenie ceny je totiž tzv. bonita pôdy, ktorá zohľadňuje (zjednodušene povedané) iba jeho predpoklady na využitie pre poľnohospodárske účely.

Výsledok? Úradník na fonde môže rozhodnúť, že reštituentovi pridelí náhradný pozemok, ktorého trhová cena – v prípade, že bude vyňatý z poľnohospodárskeho užívania – môže vzrásť i stonásobne oproti tomu, čo mohol získať z „pôvodného“ pozemku. Ak by sa fond rozhodol nevydávať takéto vzácne pozemky reštituentovi, ale ich predať podľa trhových pravidiel, mohol štát za tie roky zarobiť niekoľko desiatok až stoviek miliónov eur. V prípade reštitúcií sú dnes známe zmluvy, v ktorých sa rozdiel medzi úradnou a trhovou cenou pozemku odhaduje až niekoľko stonásobný.

Podobné neefektívne transakcie a v podobných objemoch sa však na fonde dejú aj v prípade predaja pôd a prenajímania pôd, ktoré zostávajú v závetrí záujmu. V prípade prenajímania pôd, ktoré patrí k hlavným činnostiam fondu, je rozdiel medzi úradne stanovenou cenou, ktorá platí pri uzatváraní zmlúv, a cenou, ktorú by uzatvárali medzi sebou súkromné subjekty, podľa našich prepočtov v priemere dvoj až trojnásobný, čo by pri minuloročnom objeme tržieb z nájomného činilo únik na úrovni 20-25 mil. EUR (t.j. do 750 mil. Sk). Úľavy fondu na nájomnom predstavujú skrytú dotáciu pre poľnohospodárov na úkor ostatných občanov.

V prípade fondu nestačí skončiť konštatovaním, že k zmene podmienok na fonde dôjde vtedy, keď súčasnú vládnu garnitúru vymenia slušnejší politici. Isteže sa dá ľahko preukázať, že najmä ľudia okolo Mečiara a Slotu sa vyskytujú v kauzách, ktoré svedčia o ich bezmedznej chuti ukradnúť všetko, čo sa dá. Legálne obohacovanie sa na úkor občanov sa na fonde sa však zrejme nepodarí zastaviť nikdy – bez ohľadu na to, kto je pri moci – práve preto, že je legálne. Nenájde sa politická vôľa. Riešenie pritom existuje: treba výrazne znížiť úniky, ktoré pri predajoch, prenájmoch a reštitúciách nastávajú. Je potrebné stanoviť nové pravidlá určovania cien pozemkov, v ktorých sa cena pozemkov (a od nej odvinutých sadzieb nájomného) bude približovať k reálnym trhovým predpokladom, prinajmenšom na úroveň cien, ktoré sa v súčasnosti používajú pre výpočet sadzieb dane z pozemkov. V prípade predaja pozemkov je potrebné uplatňovať transparentné metódy trhovej súťaže.

Nazdávam sa, že väčšina pôd vo vlastníctve a nakladaní štátu (cca. 6%, resp. 18% poľnohospodárskeho pôdneho fondu) by mala byť čo najrýchlejšie predaná do súkromného vlastníctva, avšak pod striktne trhovými pravidlami. K tomu však tiež chýba politická vôľa.

Dovetok

V komunistickom režime si pohlavári vytvorili sieť predajní, v ktorých bolo možné lacno nakúpiť luxusný tovar. V demokratickom režime majú politici iné trafiky: štátno-neštátne fondy (napríklad Slovenský pozemkový fond a Recyklačný fond), v ktorých si môžu nakúpiť lukratívny tovar za bazárové ceny, celkom legálnou a počestnou cestou. Nebol by som prekvapený, ak by bol Slovenský pozemkový fond zostal ešte mnoho desaťročí zaradený do programu politických hier (teda opozícia naháňa koalíciu, po zmene moci si vystriedajú úlohy, výsledkom bude len častá výmena riaditeľov fondu), s tichou dohodou všetkých zúčastnených. Môže tak fungovať až do čias, kým nestratí svoje imanie. Napokon, v čom je problém? Zlodeji budú opäť bohatší a deficit rozpočtu verejnej správy u nás vykrývame zadlžovaním občanov.

Článok bol uverejnený dňa 2. decembra 2009 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.

Videokomentár: Za tento kšeft zodpovedá Fico

Videokomentár Radovana Kazdu, analytika KI, o poslednej pozemkovej kauze a o tom, prečo sa vôbec dá stále takto s pozemkami kšeftovať.

http://www.tyzden.sk/rozhovory-dna/r-kazda-fico-sa-lacno-zbavuje-zodpovednosti.html