blog.trend.sk: Zákon o odpadoch: Smutné dobrodružstvo dobývania renty

Ďalšie deformácie trhu v zákone o odpadoch

Pozmeňovací návrh Recyklačného fondu v parlamentom prerokovávanej novele zákona o odpadoch, ktorým sa zaoberal predchádzajúci text, nie je jediným návrhom, ktorý bol k novele dodaný. Pozrime sa na ďalší návrh Recyklačného fondu a na jednu súčasnú reguláciu, ktorá zbytočne predražuje ceny pri nakladaní s odpadmi.

Odpad nie je tovar?

Jedným zo súčasných ustanovení zákona je regulácia, podľa ktorej sa nebezpečný odpad musí spracovávať prednostne na Slovensku a len v prípade, že také kapacity u nás nie sú, môže byť zhodnotený v inej krajine Európskej únie. Toto obmedzenie je zjavne (a celkom zámerne) diskriminačné voči spracovateľským kapacitám v iných krajinách únie i napriek tomu, že voľný pohyb tovarov patrí k jej základným pilierom. Podľa právnej analýzy spracovanej pre IT Asociáciu Slovenska sa v prípade nebezpečného odpadu môže preprava obmedziť len na odôvodniteľné prípady rizika poškodenia životného prostredia. Tieto však vo väčšine prípadov môžeme považovať za zanedbateľné, keďže ide o prevoz tovaru v podmienkach prísnych environmentálnych noriem spoločenstva (environmentálne riziká napokon nie sú ani argumentmi ministerstva pre zachovanie opatrenia), nehovoriac o tom, že prepraviť nebezpečný odpad ku spracovateľovi pár kilometrov za hranice namiesto jeho vozenia k najbližšiemu spracovateľovi na Slovensku má často zjavné environmentálne výhody. Na pozadí problému vystupuje opäť Recyklačný fond (RF). Mechanizmus „budovania spracovateľských kapacít“, ktorý mu bol určený ministerstvom, je náchylný viesť k tomu, že na trhu spracovateľov odpadu vzniká menej firiem než by tomu bolo vtedy, ak by sa trh vyvíjal len od dopytu držiteľov odpadov (v niektorých segmentoch dnes existuje na slovenskom trhu len jediný spracovateľ). Tým fond posilnil vplyv slovenských spracovateľov na určovanie cien za spracovanie odpadov. V súčasnosti platné opatrenie tak reálne zvyšuje predpoklad, že ceny za zhodnotenie nebezpečného odpadu sú vyššie, než by tomu mohlo byť v konkurenčnejšom prostredí trhu Európskej únie. Pozmeňovací návrh k novele zákona, ktorého cieľom má byť deregulácia dovozu a vývozu, ministerstvo životného prostredia neodporúča schváliť, na obhajobu súčasného stavu argumentuje jeho nesúladom návrhu s „plánom“ odpadového hospodárstva. Ten však neurčuje a ani nemôže určovať, ktorý spracovateľ má odpad spracovať.

Príspevky obciam: viac, ale bez záruky

Kríza trhu druhotných surovín v ostatných mesiacoch viedla ministerstvo k rozhodnutiu presadiť v novele zákona opatrenie, podľa ktorého by mal Recyklačný fond začať viac podporovať separáciu zberu v obciach než budovať spracovateľské kapacity. V rozhodnutí možno zohrával svoju úlohu i fakt, že počas siedmich rokov pôsobenia Recyklačného fondu postupne klesala potreba podpory budovania ďalšieho spracovateľského priemyslu. V legislatívnom návrhu sa to premietlo do opatrenia, podľa ktorého príjmy všeobecného sektora fondu, z ktorého sú vyplácané príspevky obciam, by mali vzrásť z 12 % na 25 % zo všetkých príjmov fondu od výrobcov a dovozcov. Proklamovaný cieľ ministerstva však nevyznieva celkom presvedčivo. Podľa údajov z výročných správ a internetovej stránky Recyklačného fondu totiž vyplýva, že v rokoch 2003-2008 bolo na príspevkoch do fondov RF vybratých takmer 4 mld. Sk, zatiaľ čo vyplatené nárokovateľné príspevky obciam zo všeobecného sektora činili len 260 mil. Sk, teda 6,53 % z možných 12 %, čo je len niečo viac ako polovica z možnej sumy, ktorá mohla byť určená obciam na podporu separácie odpadov.

Problémom uvedeného návrhu je i skutočnosť, že prispievateľom do všeobecného sektora sú i producenti odpadov, ktorí nemajú s komunálnym odpadom nič spoločné. Týka sa to najmä výrobcov a dovozcov vozidiel, ktorí tak celkom nespravodlivo musia prispievať na zhodnocovanie odpadu, ktorý sami neprodukujú (podrobnejšie tu).

Vie ZMOS, čo presadzuje?

Očakávania, že by Recyklačný fond obciam začal skutočne vyplácať vyšší príspevok, spochybňuje pozmeňovací návrh zo strany RF, „vďaka“ ktorému sa fondu otvárajú možnosti pre vyplácanie obligatórneho príspevku nielen obciam, ale i spracovateľom odpadu. Paradoxom tohto návrhu je, že ho spolu s fondom predložilo i Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré vo fonde zastupuje podpredsedníčka správnej rady Viera Krakovská. Návrh totiž mení i podmienky nárokovateľnosti vyplácania obligatórnych príspevkov pre obce a mestá, pričom ich podmieňuje uzavretím zmluvy fondu s prevádzkovateľom zariadenia na materiálové zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov. Navyše z návrhu vyplýva, že nárokovateľnosť na príspevok by sa už netýkala len obcí, ale aj recyklátorov. Nejasné znenie návrhu umožňuje i ten výklad, že prakticky by to mohlo viesť k obmedzeniu obligatórnych príspevkov pre tie obce, ktoré budú zhodnocovať odpad prostredníctvom prevádzkovateľov zariadení, ktoré nemajú zmluvu s Recyklačným fondom. Toto opatrenie by mohlo zásadne zvýšiť riziko vyplácania príspevkov len pre fondom preferované obce, alebo pre obce, ktoré sa podriadia fondom preferovanému spôsobu zhodnocovania odpadov. Okrem toho (aj podľa názoru ministerstva, ktoré s návrhom nesúhlasí) by na základe tohto ustanovenia obce stratili priamy nárok na vyššie uvedený príspevok (podrobnejšie tu). Fond by týmto opatrením mohol získať významné rozhodovacie právomoci nielen nad prerozdeľovaním veľkej časti finančných prostriedkov fondu, ale aj pri monopolizácii spracovateľského priemyslu v SR.

RF je nesystémový prvok

Recyklačný fond sa počas siedmich rokoch činnosti ukázal byť dosť málo spoľahlivým nástrojom pre podporu separácie odpadu v obciach, nakoľko významnú časť príspevkov zo všeobecného fondu transferoval napríklad na spolufinancovanie projektov z iných sektorov alebo na projekty (aj) vlastnej prezentácie v médiách (prílohy denníkov a časopisov, televízne relácie). Keďže primárny účel jeho založenia, ktorým bola podpora vybudovania recyklačného priemyslu, je už splnený, cieľom zásadnej novely zákona by malo byť zrušenie fondu a vytvorenie nového nástroja na podporu separácie odpadov v obciach na súkromnej báze, bez zakladania štátnych podporných fondov.

Deregulovať sa dá

Odpadová politika vlád a medzinárodných spoločenstiev viedla k založeniu trhu s odpadom na zhodnotenie, ktorý by bez rozsiahlych regulácií vlád nevznikol. Tento proces je vzhľadom na jeho širokú podporu verejnosťou nezastaviteľný, ale to nie je dôvod pre to, aby legitimizoval vládu k presadzovaniu opatrení, ktoré predražujú odpad tak pre výrobcu, ako aj pre spotrebiteľov. Trh s odpadmi v SR je týmito nežiaducimi reguláciami v súčasnosti výrazne zaťažený.

Schvaľovanie súčasnej novely zákona o odpadoch je ďalším smutným príbehom „dobývania renty“ zo strany štátnych úradníkov a tých, ktorí profitujú z väzieb na úradníkov a na vládou podporované nástroje odpadového hospodárstva. Prvou dobrou možnosťou, ako prispieť k vzniku fungujúceho systému zhodnocovania odpadov s nízkymi cenami, je podporiť len tie návrhy, ktoré podporujú liberalizáciu trhu s odpadmi, znižovanie neefektívnych výdavkov a trhovo konformnejšie prístupy k regulovanému trhu s odpadmi.

Článok bol pôvodne uverejnený dňa 23. júna 2009 na blogu KIosk a nájdete ho tu.

Dosiahne Recyklačný fond prvenstvo v znásilnení zákona?

Celá vec sa udiala tak rýchlo, že ašpiruje na prekonanie slovenského rekordu v rýchlosti uzákonenia závažného pozmeňovacieho návrhu k novej norme: bez riadneho pripomienkového konania, bez akejkoľvek snahy konzultovať návrh s odbornou verejnosťou, v úplnom protismere k princípom pluralitnej slobodnej spoločnosti. Štátom založenému Recyklačnému fondu (RF) dlhodobo klesajú príjmy a možno práve preto sa rozhodol presadiť si nové povinné platby do svojej pokladnice. A nie malé – odhadom ide o niekoľko desiatok miliónov EUR ročne.

Iba minulý týždeň v piatok sa objavila na verejnosti informácia, že Recyklačný fond spolu so Združením miest a obcí Slovenska plánuje na rokovaní NR SR o novele zákona o odpadoch predložiť svoj vlastný pozmeňovací návrh zásadného dopadu, podľa ktorého sa novými povinnými platcami do Recyklačného fondu stanú výrobcovia a dovozcovia obalov, výrobcovia svetelných zdrojov a výrobcovia elektrozariadení, z ktorých odpad bude elektroodpadom z domácností. Podľa posledných správ by dnes, teda po štyroch pracovných dňoch od prvého zverejnenia návrhu, mal byť návrh definitívne odsúhlasený Národnou radou SR.

RF ako dôsledok zlyhania vlády

Recyklačný fond vznikol v roku 2002 ako výsledok snahy vlády podporiť rozbehnutie trhu zhodnocovania odpadov, čo vyplývalo i z povinností Slovenska ako adepta na vstup do Európskej únie. Ministerstvo životného prostredia však vtedy uskutočnilo veľmi nešťastné riešenie: namiesto prevzatia osvedčených modelov sa vybralo vlastnou, „slovenskou“ cestou, ktorá v celkovom riešení nemá vo svete obdobu. Podobne ako v iných krajinách síce umožnilo súkromným spoločnostiam plniť recyklačné limity prostredníctvom vlastných „fondov“, ktoré si samy založili (tzv. kolektívnych systémov), avšak tie sa vzťahovali len na niektoré druhy odpadov. Najmä však založilo paralelný Recyklačný fond, ktorý mal sústreďovať povinné platby od výrobcov alebo dovozcov niektorých druhov odpadov (resp. výrobkov, z ktorých po použití vzniká odpad – napríklad pneumatík, opotrebovaných olejov, batérií a akumulátorov) a platby od tých výrobcov a dovozcov, ktorí nemali záujem zabezpečovať svoje recyklačné limity prostredníctvom kolektívnych systémov.

RF deformuje konkurenčné prostredie

Paradoxom Recyklačného fondu je, že nenesie a ani nikdy neniesol žiadnu zodpovednosť za plnenie limitov zhodnotenia odpadov, takže platcovia do fondu tým nie sú zodpovednosti za mieru zhodnotenia odpadov zbavení. RF má totiž zber, zhodnotenie a spracovanie odpadov len podporovať. Takže fond namiesto toho, aby z vybratých prostriedkov dôsledne podporoval materiálový tok ku konečnému spracovaniu – tým, že by dotáciami dorovnával cenu k prvotným surovinám – sústredil sa najmä na rozdávanie stámiliónových dotácií pre súkromné firmy, ktoré podnikali v spracovateľskom priemysle. O deštrukcii zdravého konkurenčného prostredia, ktoré tým fond spôsobil, by sme mohli diskutovať mnoho hodín. Zopár čísiel však môže naznačiť podstatu problému. Z údajov RF o dotáciách za celé doterajšie obdobie vyplýva, že podnes o dotáciu žiadalo viac ako 440 fyzických a právnických osôb, podpora bola uznaná len viac ako 280 z nich. Z tohto počtu podporených firiem však len 20 firiem s najvýraznejšou podporou z fondu získalo viac ako polovicu (!) všetkých rozdelených prostriedkov, teda viac ako 53 mil. EUR (1,6 mld. Sk). Napríklad v sektore starých vozidiel získal spracovateľ, ktorý má tretinový podiel na trhu, až 57% zo všetkých dotácií pridelených spracovateľom vozidiel.

Pre podrobnejšie zhodnotenie účelnosti vynaložených dotácií z fondu by bolo potrebné podrobne zhodnotiť obsah každej zmluvy, ale to nie je z hľadiska hodnotenia súčasného návrhu Recyklačného fondu vôbec dôležité. Fond sa do budovania spracovateľských kapacít cez priamu podporu podnikateľov nemal nikdy púšťať, pretože trh zdeformoval a podporou dominantných hráčov na trhu zhodnocovanie odpadu predražil. Spracovateľské kapacity by vyrástli i bez priamej podpory fondu (navyše lacnejšie a vo väčšom počte), ak by boli ponechané do kompetencií obcí, resp. výrobcov a dovozcov tovarov a materiálov, z ktorých vznikajú odpady.

RF a hľadanie renty

V súčasnosti nemá zmysel podporovať spracovateľské kapacity na Slovensku, pretože tie sú už dobre rozvinuté. Podľa nového znenia zákona o odpadoch by síce mal vzrásť podiel podpory z RF v prospech obcí, tá však naďalej bude predstavovať iba štvrtinu z celkového objemu výdavkov fondu. Z ostatných príjmov bude fond naďalej podporovať rozvoj kapacít, ktoré pre plnenie limitov vôbec nepotrebujeme. Dôsledkom toho bude, že z poplatkov, ktoré odvedú firmy na Slovensku (a nepriamo slovenskí spotrebitelia), sa nebude podporovať plnenie limitov, ale vznik firiem, ktoré budú dovážať na spracovanie odpad zo zahraničia.

Návrh Recyklačného fondu by podľa odhadov dotknutých platcov mal navýšiť jeho ročný rozpočet rámcovo až o 49 mil. EUR (takmer 1,5 mld. Sk, viac tu a tu). Pôjde o celkom nezmyselný a zbytočný povinný výdavok pre veľkú časť slovenských podnikateľov a nemožno si robiť ani najmenšie ilúzie o tom, že sa táto regulácia nepremietne v cene tovarov alebo v úsporných opatreniach postinutých firiem, ktoré povedú k znižovaniu počtu pracovných miest.

A to už nevravíme o etickej rovine návrhu Recyklačného fondu. V tomto prípade sme svedkami toho, že štátom založená organizácia nemá najmenší problém obchádzať pripomienkové konanie s návrhom, ktorý má pre ňu vymôcť od vybranej skupiny novú, veľmi vysokú a celkom zbytočnú daň. Zdá sa, že objavujeme ďalšiu podobu arogantnosti moci.

Článok bol pôvodne uverejnený dňa 18. júna 2009 na blogu KIosk a nachádza sa tu.