S blížiacim sa koncom vegetačného obdobia zverejňujú poľnohospodári spresňujúce odhady škôd spôsobených tohtoročným mimoriadnym suchom. Podľa Rady poľnohospodárskych samospráv činí výpadok príjmov viac ako 2,3 mld Sk. Všetky stavovské organizácie sú jednotné v požiadavke vyplatenia kompenzácií, využiteľných na založenie nových úrod.
V roku 2000 presadil minister Koncoš vo vláde kompenzáciu za dôsledky podobných extrémnych klimatických prejavov vo výške 5,9 mld Sk. Tieto prostriedky boli udelené netransparentne a nespravodlivo. Viedli ku korupcii a klientelizmu, čo skonštatovali aj zistenia všetkých orgánov kontroly. Minister Simon v snahe realizovať spravodlivejší systém kompenzácií odmietol plošné vyplácanie kompenzácií a v súčasnosti je každý potenciálny uchádzač povinný vyplniť formulár s podrobným výpočtom príjmov a nákladov na hospodárenie.
Napriek sympaticky vyzerajúcej snahe však ide len o „džeksnovskú“ chôdzu v postoji. Formuláre systém udeľovania mimoriadnych dotácií síce sprehľadnia, ale nevyjasnia do tej miery, aby mohol byť považovaný za spravodlivý. V účtovníctve poľnohospodárskych subjektov existuje množstvo možností, ako oklamať i to najpodrobnejšie tlačivo. Okrem toho, o pridelení mimoriadnych kompenzácií doposiaľ nikto nerozhodol a podľa priebežných reakcií z Ministerstva financií je veľmi pravdepodobné, že žiadne platby nad rámec rozpočtu agrorezortu sa neuskutočnia. Formuláre sú tak zatiaľ len zbytočným papierom, zaťažujúcim poľnohospodárov. Zdá sa, že ministerstvo pod vedením Zsolta Simona sa pokúša vytvárať okolo seba reformný imidž a uspokojiť zároveň farmárov obviňujúcich vedenie z nečinnosti.
Najznepokojujúcejšou skutočnosťou je však samotná povaha mimoriadnych dotácií. Farmári rokujú s opozíciou a vydávajú stanoviská plné odporu a náznakových vyhrážok v prípade neudelenia kompenzácií. Ich argumentačný arzenál však zostáva pred rokom 1989. Stanoviská najvyšších predstaviteľov agrárnych samospráv, v ktorých sa objavujú formulácie typu „potravinová bezpečnosť štátu“, „národný záujem“, či „chlebové odvetvie“, dnes už nemožno brať vážne. Úplnou pikantériou je najnovšie vyhlásenie predstavenstva regionálnej komory v Lučenci o tom, že „uvažujú o nezúčastnení sa na výstave Agrokomplex v Nitre, ak roľnícka pospolitosť nedokáže dať ostatnej verejnosti na vedomie, do akej nepriaznivej situácie sa poľnohospodárstvo dostalo tohto roku“. Je evidentné, že agrárnici naďalej považujú Agrokomplex skôr za výstavu „úspechov národného hospodárstva“ (v štýle megalomanských komunistických prehliadok), ako za medzinárodný veľtrh, ktorý im má prinášať obchodný prospech...
Farmári zvyšujú tlak, ale nedokážu zodpovedať ani základnú otázku: prečo má byť poľnohospodárstvo zvýhodňované na úkor iných podnikateľských aktivít? Zisky mnohých podnikateľov v iných odvetviach (napríklad v cestovnom ruchu, v doprave, či v službách) sú taktiež závislé od počasia a napriek ich nesporne vyššom podiele na hospodárstve Slovenska (v ukazovateľoch zamestnanosti, podiele na HDP atď.) nedostávajú štandardné, ani mimoriadne dotácie. Okrem toho, dopady sucha zaťažili farmárov veľmi nerovnomerne, v závislosti od štruktúry osevu, kvality pôdy, podiele živočíšnej výroby, klimatického regiónu, ale aj schopnosti čeliť výkyvom počasia závlahami alebo rozšírením podnikateľských zámerov.
Problém slovenského poľnohospodárstva nespočíva v nízkom objeme dotácií, ale v jeho zviazanosti netrhovými mechanizmami. Proces očistenia poľnohospodárstva od subjektov neschopných presadiť sa v konkurencii sa na rozdiel od iných odvetví hospodárstva ešte ani nezačal.
Článok bol publikovaný v Sme dňa 15.8.2003
pred 8 hodinami
Príspevky
