20 septembra 2006

Hospodárske noviny, 20.9.2006:
Prechádzka lesom a právo

Tri správy tohto leta zvýraznili problém, ktorému sme sa doteraz nevenovali. Podľa prvej štátne vojenské lesy sa rozhodli postaviť okolo svojho pozemku na Záhorí plot. Podľa druhej zamestnáva veľká a prosperujúca súkromná firma na východnom Slovensku Rómov zberom húb z okolitých lesov. Treťou správou je rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého je prevod vlastníctva pozemkov neznámych vlastníkov na štát v rozpore s ústavou.

Čo majú tieto správy spoločné? Je ním zásadný konflikt o podstatu vlastníckeho práva k pôde na Slovensku. Rozhodnutie ÚS patrí totiž v oblasti zásahov vlád do vlastníckych práv k pôde skôr k výnimočným prípadom, ktoré sa stali objektom jeho skúmania. Zdá sa, že nemalú úlohu v tom zohráva i fakt, že ústava neposkytuje dostatočnú ochranu pred zlým uplatnením „verejného záujmu“, teda vládnymi obmedzeniami vlastníctva pozemkov. Podľa ústavy je totiž vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Jednoznačnú definíciu toho, čo je „nevyhnutná miera“ a čo „verejný záujem“, však neobsahuje nielen ústava, ale ani žiadna iná právna norma.

Medzi spoločenské a ekologické „funkcie“ lesa patrí i voľný vstup a užívanie niektorých produktov lesa verejnosťou. Voľný vstup do lesa je možno „historickou“, ale stále len nežiaducou reguláciou vlády, ktorá zvýhodňuje jednu skupinu občanov – tých, ktorí les nevlastnia – oproti druhej, ktorá les vlastní. Navyše tento stav zhoršuje i environmentálnu kvalitu lesov.

Istotne nie je ľahké akceptovať skutočnosť, že k prirodzeným právam vlastníka patrí i možnosť ohradiť si svoj pozemok plotom, aj spoplatňovať zber húb, či dokonca samotný vstup do lesa. Ešte bolestivejšie musí byť prijatie faktu, že vláda svojimi neefektívnymi obmedzeniami prirodzených práv vlastníkov neprispieva k zachovaniu mimoprodukčných funkcií lesa, ale práve naopak, ich rozvoj spomaľuje. Túto diskusiu však už treba začať a problém riešiť. Voľný vstup verejnosti do lesa je totiž ukážkovým príkladom zlyhania vlád, ktoré sa rozhodli odobrať časť práv majiteľov pozemkov bez racionálneho dôvodu, ba čo viac, neplatiť im za túto svoju „avantúru“ ani korunu.

Autori:
Juraj Vanko, Radovan Kazda

Text vyšiel v denníku Hospodárske noviny dňa 20.9.2006

19 septembra 2006

Sme, 19.9.2006:
Zber húb patrí na trh,
neznevýhodňujme vlastníkov lesa

Začiatok hubárskej sezóny a konflikt obyvateľov Záhoria nespokojných s ohradením okolitých vojenských lesov plotom zvýšili pozornosť verejnosti o problematiku vlastníckych práv k lesným pozemkom. Vlastníci lesov nechcú púšťať hubárov do lesa (SME, 5. 9.), pretože to považujú za zásah do ich súkromného majetku. Verejnosť však považuje vstup do lesa za svoje prirodzené právo.


Lesné pozemky sú nehnuteľnosťou, majú svojho vlastníka a z hľadiska ochrany vlastníctva by mali byť rovnocenné s vlastníctvom porovnateľných nehnuteľností. Lenže nie je to tak. To, že nemáme právo voľne vstupovať do cu­dzích nehnuteľností, akými sú súkromné domy a byty, fabriky či poľnohospodárske pozemky bez súhlasu ich majiteľa, považujeme za celkom prirodzené, rovnako ako fakt, že nemôžeme voľne užívať niektorú súčasť tohto cu­dzieho majetku. Takéto právo nám napokon neprisudzuje ani žiadna právna norma. Jedinú výnimku tvoria práve lesné pozemky. Lesný zákon totiž priamo definuje právo verejnosti vstupovať na väčšinu lesných pozemkov a zbierať niektoré ich plody.

Historická tradícia

Prečo je to tak? Istotne v tom zohráva svoju úlohu historická tradícia i veľká rozšírenosť vlastníctva lesov zo strany štátu, obcí a čiastočne i urbariátu. Najmä však desaťročia komunistických vlád priviedli verejnosť k falošnému vedomiu kolektívneho vlastníctva. Súčasné vlády preto pragmaticky ponechávajú tieto obmedzenia vlastníctva „v prospech väčšiny“ a udržiavajú tak stav, ktorý má množstvo negatívnych dosahov.

Nadmerné obmedzenia vlády znižujú záväzok vlastníka k zodpovednej starostlivosti o svoj majetok. Vláda mu bráni efektívne zhodnocovať vzácny zdroj, ktorým disponuje. Pomýlený prístup vlády k vlastníctvu lesa sa prejavuje negatívne i na vzťahu verejnosti k lesom: tie sa vo zvýšenej miere stávajú ložiskom nelegálnych skládok odpadu, objektom nekontrolovateľných krádeží dreva, pytliactva a podpaľačstva z ned­banlivosti. Drancovanie lesov s nepria­mou podporou vlády, podľa ktorej mimoprodukčné funkcie lesa „prináležia“ verejnosti, má negatívny vplyv i na zamestnanosť a tvorbu kapitálu na vidieku, keďže znižuje predpoklady na rôzne využitie zdrojov, ktoré les poskytuje.

Je pochopiteľné, že verejnosť na Záhorí je nespokojná stratou možnosti zbierať huby, pretože im prináša úžitok, podobne ako iné lesné statky, ktoré vláda naďalej berie vlastníkom a rozdáva voľne všetkým občanom: či už vo forme rek­reácie alebo zdroja tepelnej energie.

Znevýhodňovanie vlastníkov

Takýto úžitok, či sa to niekomu páči, alebo nie, je však len vládnym zvýhod­ňovaním nevlastníkov lesa oproti ich vlastníkom. Obavy verejnosti zo straty možností užívania lesa sú navyše celkom neopodstatnené. Ak totiž existuje dopyt po niektorom „produkte“ lesa (napríklad zbere húb), splnený je základný predpoklad na vznik výmeny na slobodnom trhu.

Ministerstvo životného prostredia na svojej tlačovej konferencii (8. 9. 2006 – pozn. aut.) potvrdilo záujem udržiavať nežiaduci koncept vládnych obmedzení vlastníctva lesa i naďalej. Vzhľadom na poslanie ministerstva je to vskutku nepochopiteľné, pretože tým bude i naďalej brzdiť rýchlejší rast kvality prírodného prostredia na Slovensku. Socializ­mus naše problémy len zhorší.

Ak máme skutočný záujem o kvalitné životné prostredie, hospodársky rozvoj a rast zamestnanosti na vidieku, potom je zber húb potrebné ponechať na pôsobenie slobodného trhu, podobne ako iné lesné statky. Vieme, že neviditeľná ruka trhu to dokáže.

Text bol publikovaný v Sme, 19.9.2006