Nicolasov majsterštych

Nič nepoteší priaznivcov ľahkého fatalizmu viac ako ukážka grandiózneho výprasku pre osádzačov búst v priamom prenose. Päťadvadsať pre tých, ktorí sú skalopevne presvedčení o nekonečnej vzdialenosti medzi víťazstvom a pádom, hrdinom a zbabelcom, vrahom a záchrancom života.

Týmto ľuďom zrejme podnes chýba mamin prsník, preto sa túžobne obracajú na každého, kto by mohol byť ich novým gerojom. Viem si preto predstaviť, aké zdesenie v ich radoch muselo nastať, keď im mamina Nicolas namiesto životodarného mliečka pustila studenú sprchu: ste už veľkí, tak sa naučte podľa toho žiť. A ak to bez hrdinu nedokážete, choďte si ho hľadať inde.

Vôbec by ma neprekvapilo, ak by sa tento rozhovor s Nicolasom Wintonom z jeho životopisu akosi "vytratil". Nečudoval by som sa, ak by sa ho podaktorí snažili dostať z hlavy. Raz darmo, vo svete, v ktorom hrdinstvo a podlosť nie sú následkom príčiny, ale vlastného rozhodnutia, sú jeho odpovede politicky nadmieru nekorektné.

Ako taký výprask vyzerá v praxi?

Otázka: „Prečo ste celé roky svoje činy skrývali? Svet sa o nich dozvedel až vďaka vašej žene, ktorá v roku 1988 robila poriadok na povale a našla staré dokumenty.“
Odpoveď: „Po prvé - nebola to dôležitá časť môjho života. Išlo o epizódu, činnosť, ktorú som robil po večeroch a popri tom som stále pracoval.

Otázka: "Aby ste československé deti dostali do bezpečného Anglicka, museli ste falzifikovať dokumenty. Ako ste to robili?"
Odpoveď: "To je trochu zveličené. Ak sme chceli dostať dieťa z Československa, potrebovali sme dokumenty pre anglické ministerstvo vnútra. Ak sme ich mali, dostali povolenie na pobyt. Niekedy bol tento proces veľmi pomalý, tak sme im v Prahe vytlačili falošné dokumenty. V čase, keď dorazili do Británie, však už mali pravé. Ak sme niekomu prešli cez rozum, tak to boli Nemci. A to ma teší."

Otázka: „Kde ste nabrali guráž? Nebáli ste sa o život?“
Odpoveď: „Keď nie ste v nebezpečenstve, nepotrebujete guráž. V tom čase ešte nedochádzalo k násiliu. Nemcom sa, samozrejme, nepáčilo, čo robím, ale môj život nebol ohrozený.“

Otázka: „Ako vnímate toto neustále oceňovanie vášho hrdinstva?“
Odpoveď: „Myslím, že sa ľudia príliš koncentrujú na minulosť. Nikto sa z nej nikdy nepoučil. Jeden známy nemecký filozof povedal, že jediná vec, ktorú sme sa naučili z histórie, je to, že sme sa nenaučili nič. Mali by sme sa koncentrovať na súčasnosť a budúcnosť.

Otázka: „V máji oslávite sto rokov. Nie je pre vás únavné cestovať a čeliť záujmu verejnosti a médií?“
Odpoveď: „Pre mňa nie je viac unavujúce sedieť v lietadle ako doma na gauči pri televízore. Často si však hovorím, do kelu však sa to stalo už pred 70 rokmi. Nie som niekto neobyčajný, ako sa ma snažia vykresliť. Som úplne obyčajný. Väčšina vecí bola náhoda. Je však vždy dobré vidieť, že vaše úsilie malo zmysel. Mohlo to dopadnúť aj úplne inak.“

Otázka: „Mnoho amerických detí sa po zhliadnutí Mináčovho dokumentu o vás rozhodlo organizovať dobročinnú činnosť. Dokonca sa začalo hovoriť o Wintonovom víruse. Čo vy na to?“
Odpoveď: „Ak sa ľudia snažia viesť lepší život, robí ma to šťastným. Nanešťastie mnoho ľudí tak nerobí, a preto je na svete taký neporiadok.“

Otázka: "Ako vyzerá váš bežný deň doma v Anglicku?"
Odpoveď: „Stále mám vlastnú charitatívnu činnosť a často sedím pred televízorom. Rád pozerám futbal, ale je mi jedno, kto vyhrá.“

Čo sa mňa týka, cez víkend má byť poriadne sychravo. Úplne najradšej by som sedel vedľa pána Nicolasa na pohovke a sledoval s ním Premier League.

Preferencie v guliach ukryté

Poučenie z krízového vývoja, ktorý doviedol ODS ku krajskému volebnému výprasku, je celkom jasné: preferencie sú ukryté v guliach. Kto ich nemá, ten ich nemá.

Doplňme do textu mená figúrok z našej pravice a komentár ku krajským voľbám 2009 je na svete:

Co říkáte výsledku voleb? Jak se vám líbí oranžová republika?

Upřímně řečeno, čekal jsem něco takového. Spíš mě notně překvapilo, že se ještě najde 20-30% elektorátu ochotného volit ODS. Nezdá se mi to málo, naopak, zdá se mi to být kurva hodně, s ohledem na to, jak dalece se tato strana pod vedením takových veličin jako Topolánek + Dalík, Tluchoř a Langer zpronevěřila svým slibům, zezelenala a zrudla. Dlouhodobě nejde vyžít z loga, ani z Klausova kníru, taky nejde vyházet ze strany tvůrce programu, program samotný proměnit v hajzlpapír, ty, co na to poukazují, prohlásit za demagogy a ještě se u toho tvářit jako mistr světa. Taky je možné najmout P.R. experty a provozovat další a další "vysvětlovací kampaně" na vymývání mozků, kolik ODS koupila hasičských stříkaček, jenže občan není zas tak úplně pitomý, vidí a slyší. Paroubek by měl křupanovi z Valašska koupit čokoládu nebo tak něco, protože mu zajistil volební vítězství, o kterým by i s jeho velkým mozkem a prostřeleným Kočkou v pozadí ani nesnilo. (link)

.

Anketa: Prečo má byť Starý most kultúrnou pamiatkou?

Trápim sa svojim žalostným deficitom vkusu, ale nemôžem si pomôcť. Bratislavský Starý most nepovažujem za ktovieako starú, ani peknú, ani architektonicky unikátnu stavbu. Podobné mosty odiera naša čachtická strela celé desaťročia a doposiaľ nikoho nenapadlo zaraďovať tieto (inak pekné) úžitkové predmety ku kultúrnym pamiatkam. Názor na problém, či má alebo nemá byť bratislavský Starý most kultúrnou pamiatkou, však tento týždeň vyjadrili aj iní občania. Majú na to právo. Ešte spravodlivejšie by však bolo, ak by sa k nemu mohli vyjadriť všetci obyvatelia Bratislavy, alebo aj celého Slovenska. Navrhujem preto usporiadanie minireferenda s dvoma anketovými otázkami a niekoľkými možnosťami odpovedí. Som presvedčený, že tie by riešenie problému mohli posunúť výrazne ďalej. Tu sú.

Otázka č. 1: Prečo má byť Starý most uznaný za kultúrnu pamiatku?

1. je pekný
2. je tak škaredý, až je pekný
3. bol postavený ako provizórna vojenská stavba a ešte nepadol
4. bráni škodlivému importu maďarskej kultúry loďami
5. vyzerá ako mosty vo vidieckej krajine, takže vidláci sa v Blave môžu cítiť ako doma
   
6. vyzerá ako mosty vo vidieckej krajine, takže blaváci sa môžu cítiť ako na chalupe u svojho deda
7. je dosť hrdzavý, takže je asi starý
8. piliere ľavého brehu majú 118 rokov a zvyšok mostu má 63 rokov, takže je asi starý
   
9. niektoré mosty vyzerajú inak ako tento
10. stál pri ňom cisár Franz
    
11. most budovali špičkoví nemeckí zajatci pod láskavým dohľadom vojaka Sergeja, ktorý na Slovensku nikoho neznásilnil
12. keď zbúrajú tento most, tak nový postavia developerské svine
13. fandím Slovanu, do Petržalky ani koňmo
14. petržalčanky sú naduté hače
15. páči sa mi
16. páči sa profesorovi Hubovi z Geografického ústavu SAV

Otázka č. 2: Kto má určovať kritériá pre zaradenie stavby medzi kultúrne pamiatky v tzv. verejnom záujme?

1. ja
   
2. profesor Huba z Geografického ústavu SAV
3. každý, kto vie zvolať tlačovú konferenciu
4. pamiatkový úrad
5. pamiatkový úrad, ale len v okrese Stropkov
6. blbá otázka, verejný záujem je predsa boľševická páka na páchanie násilia na súkromnom vlastníctve
7. nikto, lebo kritériá robia poriadok a v našom štáte musí zostať bordel

Aj by som v nej ostal, ale už ma nechcela

Unikátnu kampaň za zotrvanie svojich klientov zvolila tohto roku moja (teraz už bývalá) poisťovňa Všeobecná zdravotná poisťovňa. Po dvanástich rokoch od údajného neuhradenia dvoch platieb (z roku 1996, v čase od skončenia vysokej školy po môj nástup do prvého zamestnania) sa rozhodli tieto platby vymáhať. Pravdupovediac, nemám ani tušku, či som tie platby vtedy uhradil alebo nie. To však nie je podstatné, pretože archivovať si tieto údaje 12 rokov snáď naozaj nemusím.

Podstatné je, že u mňa skončili. Odteraz som v súkromnej.