14 apríla 2009

Kopni si do svojho košického policajta

Keby sme nežili v krajine, v ktorej to s politickou korektnosťou preháňa už aj parlamentná pravica, povedal by som, že mi je veľmi ľúto, že šesť mladých Rómov muselo znášať šikanu zo strany košických policajtov. Povedal by som však zároveň aj to, že mi je smutno zo spoločnosti, ktorá sa hrá na prázdne gestá o výmene kádrov a predstiera obrovskú zásadovosť spôsobom, ktorý im je preferenčne užitočný. A vôbec by som sa nebál povedať i niekoľko slov na férovú obhajobu vinníkov. Lenže v takej krajine žijeme, preto budem ticho i ja.

O vine

Od počiatku je onen nechutný skutok policajtov prezentovaný médiami v náležitej dramatizácii, teda prirovnávaním ich činu k „esesáckym praktikám“ (link), „besniacim policajtom“ (link), „brutálnemu šikanovaniu“ (link) či „mučeniu“ (link). Pripusťme novinárom právo prifarbovať skutkovú podstatu činu podobnými výrazmi, ak majú pocit, že píšu pre bulvár. Celkom príznačné však je, že sa ani nepokúsili vysvetliť, o čo v kauze ide: že v tom čine policajtov sa premieta aj ich snaha vychovávať mladých "spratkov" - primitívnou metódou, ktorá však na Slovensku vôbec nie je výnimočná; že sú to radoví policajti, ktorí si zjavne potrebovali nájsť obeť, aby sa mohli „ukojiť“ aspoň z nejakého pocitu moci (pre tých, ktorí nevedia o čom hovorím: veľmi podobným syndrómom trpia napríklad nižší štátni úradníci alebo sprievodcovia vo vlaku). A áno, je v nich aj kus nenávisti voči rase, s ktorou sa pri nepríjemných stretoch stretávajú v oveľa vyššej miere ako s tou „ich“.

Zdá sa, že niekto tu má v otázke viny celkom jasno, lenže takéto zjednodušenie odhaľuje neschopnosť vnímať oba skutky ako logický dôsledok toho, čo sa na východnom Slovensku deje. A týka sa to aj parlamentnej pravice, ktorá opäť raz nereaguje, alebo prezentuje povrchné, „politicky korektné“ postoje. Škoda, že nie sú schopní pripustiť zložitejší pohľad na problém. Ak by boli, mohli si konečne prisvojiť naspäť agendu, ktorá im patrí, ale ju už mnoho rokov ponechávajú – paradoxne – boľševikom.

Odvolávacia hra

SDKÚ a s ňou viacero občianskych združení a nadácií totiž kauzu okamžite zbagatelizovali na primitívne vytĺkanie politického kapitálu, požiadavkou odvolať Packu a Kaliňáka (link, link). Toť vsjo. Všetka česť Danielovi Lipšicovi, ktorý na túto odvolávaciu hru nepristúpil (link). Odvolávanie ministrov za skutky, za ktoré môžu len veľmi formálne a celkom nepriamo, má totiž možno pozitívny dopad z hľadiska preukazovania mravného kódexu spoločnosti (v tomto celkom súhlasím s Robertom Mistríkom (link)), ale z podobnej pozície sa zjavuje ďaleko väčší problém: ukazuje totiž ľuďom, že vyhadzovanie ľudí pre niečo, za čo reálne nezodpovedajú, je v podstate správna vec. „Profesionálni odvolávači“ tak ľuďom pripomínajú mizerných podnikateľov, ktorí sa svojich zamestnancov zbavujú pre fiktívne príčiny. Nehovoriac o tom, že takéto konanie podporuje v ľuďoch neférovú neúctu k verejnej službe, čo len prispieva k tomu, aby sa aj policajti správali v službe nemorálne.

SDKÚ si skrátka „odfajkla“ svoju opozičnú agendu a ostatná časť parlamentnej pravice sa na problém vykašľala úplne.

Prázdna slama

Keby som si nechcel zachovať politický kapitál, povedal by som, že svet nie je čiernobiely, tak, ako nie je čierny ani úbohý Jacek, zákerný vrah, a celkom bieli nie sú ani jeho vrahovia, cnostní vykladači zákona. Povedal by som, že Kieslowski by nemal problém ukázať obe strany zločinu, teda i to, že obeťami toho ponižovania boli detskí zlodeji, vlastne skupina zorganizovaných zlodejov, ktorí navyše pri lúpeži zranili dôchodkyňu. Povedal by som však aj to, že výchova ponižovaním je odporná, škodlivá a nesmierne hlúpa, ale má v ľuďoch hlboko zakorenenú tradíciu a podobne ako v prípade otroctva v USA potrvá liečba veľmi dlho. Vyjadril by som aj vôľu, aby títo zženštilí bratislavskí humanisti navštívili raz východné Slovensko, nech vidia, ako vyzerá strach vyjsť na ulicu, a nech si zájdu aj do rómskej osady, aby si konečne všimli, že Slovensko leží na obrovskej časovanej bombe, ktorou je život desiatok tisíc ľudí bez možnosti úniku z nalinkovaného zločinu.

Keby dnes naši pseudo-pravičiari neboli zaslepení vytĺkaním prázdnej slamy, mohli už dávno získať slušný kredit. Stačilo povedať málo: košickí policajti sú vinní a zaslúžia si prísny trest, ale podobné činy nezastavíme nekonečnou výmenou kádrov a vykrikovaním, kto všetko má odstúpiť. Košická kauza je prejavom problému, ktorý je oveľa vážnejší. Väčšina občanov dnes totiž komentuje kauzu celkom inak. Napríklad, že tí košickí policajti sú naozaj sprostí, keď pri tom vyťahovali kameru. Ohavný skutok týchto príslušníkov je totiž zvrátenou, ale celkom vysvetliteľnou reakciou na to, čo sa na „rómskom“ Slovensku deje.

A mohli pri tej príležitosti navrhnúť riešenia, ktoré snáď majú.

Kto však nájde odvahu chytať horúce hnedé uhlie?


08 februára 2009

Sme, 28.1.2009: Biopalivami k chudobe

Európski úradníci sa opäť spriatelili s biopalivovou loby. Biopalivá sú verejnosťou vnímané ako ekologická náhrada za fosílne palivá, ktorých spotreba sa považuje za hlavnú príčinu klimatických zmien.

Verejnosťou podporovaný koncept dáva úradníkom legitímny nástroj na angažovanosť. Po niekoľkých rokoch presadzovania podpory biopalív predstavitelia únie síce odvolali pôvodné „učenie" (najmä pre vážne dosahy na životné prostredie a ceny potravín), v decembri sa však dohodli na kompromise, podľa ktorého do roku 2020 treba zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov na 20 percent. V doprave má 10 percent palív pochádzať z obnoviteľných zdrojov - biopalív, vodíkových a elektrických pohonov.

Výsledok

Problém je však s cenou potravín, ktoré sú tovarom, ktorého sa spotrebiteľ vzdáva úplne nakoniec. Pri rastúcich cenách potravín dokáže bohatší človek vždy nájsť dosť iných položiek, ktorých sa vzdá, ale v chudobných krajinách ohrozuje vysoká cena potravín základné podmienky na dôstojný život miliónov ľudí. Na mechanizmus vývoja cien potravín pôsobí veľa faktorov, preto nie je prekvapujúce, že ekonómovia podobne ako v prípade svetovej finančnej krízy či klimatických zmien nie sú schopní presnejšie odhadnúť vývoj. Medzi ekonómami však ťažko nájsť významnejšieho experta, ktorý by spochybňoval negatívny vplyv podpory biopalív na ceny potravín.

Zvýšený tlak na využitie poľnohospodárskej pôdy, ktorá má obmedzený rozsah, totiž reaguje podľa zákonov ponuky a dopytu. Ceny potravín síce po výraznom raste v prvej polovici minulého roka postupne poklesli a čiastočne sa stabilizovali, ostávajú však vyššie než pred rokom.

Výsledok? Ten je preukázateľný aj z výskumu kambodžského výskumného inštitútu CDRI, podľa ktorého po zvýšení cien potravín výrazne poklesla dochádzka detí z najchudobnejších kambodžských rodín do škôl. Necitlivé zásahy do slobodnej trhovej ekonomiky, také typické pre ľavicu, vedú k šíreniu chudoby.

Obyčajný zločin

Podpora pestovania biomasy spôsobuje z ekonomického hľadiska ešte jedno riziko, do ktorého sa však európski úradníci púšťajú s veľkou obľubou: je to presadzovanie vzniku neefektívnych a neprirodzených trhov, založených na základe objednávky vlády. Výsledkom tohto rozhodnutia je, že spotrebiteľ je prinútený zaplatiť za vládou preferovaný „výrobok" oveľa viac než predtým. Profitujú z toho najmä producenti biopalív, ktorí si reguláciu vybavili v Bruseli, a samotní bruselskí úradníci, ktorí budú celý biznis „manažovať a kontrolovať".

V časoch hospodárskeho rastu si len málokto všimne, ako európski úradníci zvyšujú povinné výdavky domácností vytváraním emisných, recyklačných či biopalivových trhov. Málokoho zaujíma, že tieto neefektívne a korupciou prepletené trhy zvyšujú počet chudobných a extrémne bohatých ľudí. V čase krízy, ktorá potrebuje krátiť vládne neefektívne výdavky, však takéto kradnutie peňazí obyvateľov únie nemožno nazvať inak ako obyčajným zločinom.


Článok bol publikovaný v denníku Sme, 28.1.2009

06 februára 2009

Zabi muchu, zachrániš Zem

"Celoroční antropogenní produkce oxidu uhličitého představuje 1 % toho, co za půl roku vydýchá pouze malý hmyz. Výpočet je bez dýchání bakterií, bez většího hmyzu a živočichů větších jak větší hmyz." (link)

.

30 januára 2009

Konzervatívne listy, 1/2009: Eurospeak a stokrát opakovaná lož (Recenzia)

Jazyk je flexibilným nástrojom dorozumievania a neustále sa vyvíja. Nové javy získavajú nové názvy a jazyk sa postupne obohacuje pojmami, o ktorých existencii ešte pár rokov predtým nemal nikto ani poňatia. História však pozná i množstvo prípadov pomenovaní, ktoré sa stali súčasťou bežného slovníka bez toho, aby ich význam dokázal vôbec niekto vysvetliť. Vzišli z moci, ktorá pre rast svojich kompetencií potrebuje nové témy. A postupne sa stali silným nástrojom pre obmedzovanie slobody ľudí.

Osobitý slovník „vznešených“ pojmov je typický najmä pre vlády, ktoré buď neoplývajú legitimitou, alebo nepodliehajú dostatočnej kontrole moci. Skúsenosť však nasvedčuje, že sprevádza prakticky každú vládu, ktorá disponuje verejnými zdrojmi a má moc požadovať od verejnosti ich ďalšie vymáhanie. Český poslanec Európskeho parlamentu Hynek Fajmon (ODS) sa v útlej knihe, ktorá vyšla vo vydavateľstve CDK v roku 2008, pokúsil načrieť do truhlice európskych ľavicových pojmov. Zameriava sa na osemnásť vybraných „zľudovelých“ hesiel, ktoré spája spoločný osud. Predstavujú nielen akéhosi styčného dôstojníka medzi európskymi úradníkmi a verejnosťou, ale zároveň sú dôležitým nástrojom pre presadzovanie nových pravidiel: sú axiómou, ktorá „legitimizuje“ štátnym úradníkom zmysel ich práce, sú predmetom konferencií, školení a verejných diskusií, súčasťou slávnostných príhovorov politikov, ale aj štandardou na vlajke socialistov a ľavicových liberálov, ktorí zápasia o „nový charakter“ Európy.

Vyrovnane...

Fajmonov výber, ktorý prv vychádzal v sérii článkov v Revue Politika, predstavuje brilantnú ukážku najvážnejších rizík, ktoré hrozia od pokračovania snáh o posilňovanie európskej integrácie. Pod záštitou proklamovanej rovnosti sa totiž vo všetkých prípadoch skrýva útok na slobodu: či už osobnú (diskriminácia, ľudské práva, mierová politika a mierové hnutia, občianska spoločnosť, rodová rovnosť, rovnosť a rovnostárstvo) alebo ekonomickú (európsky sociálny model, GMO, globalizácia, globálne otepľovanie, obnoviteľné zdroje energie, ochrana a ochranárstvo, princíp predbežnej opatrnosti, sociálno-ekologické trhové hospodárstvo, sociálny dialóg, sociálna spravodlivosť, spravodlivý obchod, trvalo udržateľný rozvoj).

Za týmito pojmami a politikami možno odhaliť dva zjavné ciele. Prvým je vytvorenie nového európskeho práva. Spadajú pod neho prakticky všetky rovnostárske ideológie. Uplatňovanie tejto politiky v praxi však vedie k tomu, čo odhaľuje i Fajmon: k vládou vynútenej diskriminácii tých, ktorí pôvodne ťažili z „prirodzených“ výhod (Fajmon upozorňuje i na to, že „prirodzená“ výhoda sa napríklad pri rozdieloch pohlaví dá len ťažko určiť, keďže každému pohlaviu vyplývajú rôzne výhody). Inou metódou „odstraňovania diskriminácie“ sú megalomanské projekty z financií daňovníkov, ktorých výsledky bývajú obvykle veľmi pochybné. Účinným pomocníkom pre šírenie nového práva je tiež „občiansko-združenizmus“, teda vládou podporovaná spoluúčasť tretieho sektora na priamom výkone moci. Je pochopiteľné, že preferovanou skupinou sú združenia šíriace ľavicovú rovnostársku agendu.

Druhým cieľom týchto politík je zjednotenie práv pre celú Európsku úniu. Týka sa napríklad trestu smrti, či zahraničnej politiky (Fajmon uvádza známy prípad amerického radaru v ČR). Násilné zjednocovanie názorov krajín, ktoré majú veľmi odlišný historický vývoj i náboženské korene, na vzťahy s inými krajinami, vedie k zbytočným pnutiam a často i k masovému odporu verejnosti.

...opatrne...

Nie je prekvapením, že najvýznamnejšia časť ľavicových pojmov v autorovom výbere – až sedem pojmov – súvisí s environmentálnou politikou, pretože tá patrí medzi najrýchlejšie rastúce politické agendy v Európskej únii. S nadľahčením môžeme povedať, že odkedy úradníci „objavili“ stúpajúci záujem verejnosti o prísnejšie riešenie dopadov ľudskej činnosti na okolie, obkrútila sa európska politika okolo novej ekologickej modly: princípu predbežnej opatrnosti.

Princíp predbežnej opatrnosti, ktorému český europoslanec venuje samostatnú kapitolu, nemá jasnú definíciu. Práve preto ním možno „odôvodniť“ akúkoľvek reguláciu trhu. Preventívny princíp pomáha budovať spoločnosť, v ktorej žiadna ľudská činnosť nebude môcť existovať bez kontroly vládnych úradníkov. V prípade environmentálnej politiky sa pritom celkom opomína bumerangový efekt regulácií na kvalitu života ľudí: každé sprísnenie ekologických limitov pre výrobu nejakého produktu totiž zvyšuje jeho cenu a tým ho robí menej dostupným pre širokú verejnosť. Typickým príkladom bola masívna podpora EÚ v prospech pestovania biopalív až dovtedy, kým aj predstavitelia únie museli priznať, že táto politika vedie k drancovaniu pôdy a zdražovaniu potravín. Hynek Fajmon sa venuje aj inej, veľmi podobnej situácii: princíp predbežnej opatrnosti totiž viedol úniu k zarytému odporu voči pestovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Únia tým vlastne bráni dostupnosti lacných potravín na európsky trh, čím nielen priamo škodí obyvateľom únie, ale odmietaním obchodovania s GMO proti pravidlám WTO otvára i fronty v obchodnej vojne s producentmi GM potravín (posledný prípad viedol k colnej odvete USA pre francúzsky syr).

...a udržateľne...

Vo Fajmonovom výbere nechýba odkaz na energetickú politiku únie, najmä na podporu obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa ukrýva i pod bezkonkurenčne najznámejším z bezobsažných pojmov – trvalo udržateľným rozvojom (sustainability). Energetickej politike však právom patrí i samostatná kapitola: chaotické vajatanie únie v otázke jadrovej energetiky a pestovania biomasy si zaslúžia pozornosť, pretože odhaľujú bizarnosť eurospeaku v jeho najčistejšej podobe. Trvalo udržateľný rozvoj nemá obsah, takže nemožno podľa neho určiť, ktorá energia je alebo nie je „udržateľná“. Európski politici sa však o to tvrdošijne pokúšajú ďalej...

Asi jediným z absentujúcich pojmov vo Fajmonovom „ekologickom“ slovníku je recyklácia odpadov, kvôli ktorej únia vynútila vznik obrovského, neprirodzeného a neefektívneho trhu s použitými materiálmi. To je tak trochu škoda. Recyklácia je totiž typickým produktom trvalej udržateľnosti, ktorej koncept vychádza z pokrútenej predstavy o vyčerpateľnosti zdrojov Zeme. Poznatky ekonómie totiž tieto obavy dávno vyvrátili: cena surovín pružne reaguje na zvyšujúcu vzácnosť zdrojov a preukázateľne urýchľuje rozvoj nových technológií získavania zdrojov a využívania ich ekologických alternatív. Fyzické vyčerpanie zdrojov preto reálne nehrozí.

...pod ochranou úradníka

Kniha Hynka Fajmona nemá ambíciu priniesť veľa nových informácií pre tých, ktorí sa dobre pohybujú v dominantných témach európskej politiky. Slovník je však bravúrne ľahkým čítaním, obsahovo prehľadným a informačne nabitým vstupom do problematiky, určeným najmä pre širokú verejnosť, ktorá z dôvodu „deficitu demokracie“ v únii často málo reaguje na hrozby nových tém na európskej politickej scéne.

Eurospeak je mocná propagandistická zbraň a vyhovuje jej každý impulz pre šírenie strachu zo slobody. V čase finančnej krízy je verejnosť skôr ochotná podľahnúť ilúzii o tom, že sloboda človeka vedie ku zlu a preto potrebuje prísnu kontrolu „dobrého“ vládneho úradníka. Historická skúsenosť je však neúprosná: ak ľudstvo stráca vieru v slobodu a zodpovednosť jednotlivca, lož netreba opakovať ani desaťkrát.

Autor je analytikom KI pre environmentálnu politiku.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2009.

Knihu Hynka Fajmona Slovníček evropských levicových pojmů, ktorú vydalo Centrum pro studium demokracie a kultury v Brne v roku 2008, si môžete objednať tu.

12 januára 2009

Pri čítaní európskej stratégie podpory biopalív

Ľavičiar: Nasýťme chudobných rybami.
Pravičiar: Naučme chudobných chytať ryby.
Ľudomilný pravičiar: Naučme chudobných chytať rentu.

.

04 novembra 2008

Sme, 4.11.2008: V kauze skládky víťazia úradníci

Pezinská skládka, ale napríklad aj Tichá a Kôprová dolina sú dôkazom, aký chaos vytvára štát, keď 18 rokov odkladá reformu pravidiel stavebného a územného konania.

Článok vyšiel v denníku Sme, 4.11.2008, tu.

24 októbra 2008

Nicolasov majsterštych

Nič nepoteší priaznivcov ľahkého fatalizmu viac ako ukážka grandiózneho výprasku pre osádzačov búst v priamom prenose. Päťadvadsať pre tých, ktorí sú skalopevne presvedčení o nekonečnej vzdialenosti medzi víťazstvom a pádom, hrdinom a zbabelcom, vrahom a záchrancom života.

Týmto ľuďom zrejme podnes chýba mamin prsník, preto sa túžobne obracajú na každého, kto by mohol byť ich novým gerojom. Viem si preto predstaviť, aké zdesenie v ich radoch muselo nastať, keď im mamina Nicolas namiesto životodarného mliečka pustila studenú sprchu: ste už veľkí, tak sa naučte podľa toho žiť. A ak to bez hrdinu nedokážete, choďte si ho hľadať inde.

Vôbec by ma neprekvapilo, ak by sa tento rozhovor s Nicolasom Wintonom z jeho životopisu akosi "vytratil". Nečudoval by som sa, ak by sa ho podaktorí snažili dostať z hlavy. Raz darmo, vo svete, v ktorom hrdinstvo a podlosť nie sú následkom príčiny, ale vlastného rozhodnutia, sú jeho odpovede politicky nadmieru nekorektné.

Ako taký výprask vyzerá v praxi?

Otázka: „Prečo ste celé roky svoje činy skrývali? Svet sa o nich dozvedel až vďaka vašej žene, ktorá v roku 1988 robila poriadok na povale a našla staré dokumenty.“
Odpoveď: „Po prvé - nebola to dôležitá časť môjho života. Išlo o epizódu, činnosť, ktorú som robil po večeroch a popri tom som stále pracoval.

Otázka: "Aby ste československé deti dostali do bezpečného Anglicka, museli ste falzifikovať dokumenty. Ako ste to robili?"
Odpoveď: "To je trochu zveličené. Ak sme chceli dostať dieťa z Československa, potrebovali sme dokumenty pre anglické ministerstvo vnútra. Ak sme ich mali, dostali povolenie na pobyt. Niekedy bol tento proces veľmi pomalý, tak sme im v Prahe vytlačili falošné dokumenty. V čase, keď dorazili do Británie, však už mali pravé. Ak sme niekomu prešli cez rozum, tak to boli Nemci. A to ma teší."

Otázka: „Kde ste nabrali guráž? Nebáli ste sa o život?“
Odpoveď: „Keď nie ste v nebezpečenstve, nepotrebujete guráž. V tom čase ešte nedochádzalo k násiliu. Nemcom sa, samozrejme, nepáčilo, čo robím, ale môj život nebol ohrozený.“

Otázka: „Ako vnímate toto neustále oceňovanie vášho hrdinstva?“
Odpoveď: „Myslím, že sa ľudia príliš koncentrujú na minulosť. Nikto sa z nej nikdy nepoučil. Jeden známy nemecký filozof povedal, že jediná vec, ktorú sme sa naučili z histórie, je to, že sme sa nenaučili nič. Mali by sme sa koncentrovať na súčasnosť a budúcnosť.

Otázka: „V máji oslávite sto rokov. Nie je pre vás únavné cestovať a čeliť záujmu verejnosti a médií?“
Odpoveď: „Pre mňa nie je viac unavujúce sedieť v lietadle ako doma na gauči pri televízore. Často si však hovorím, do kelu však sa to stalo už pred 70 rokmi. Nie som niekto neobyčajný, ako sa ma snažia vykresliť. Som úplne obyčajný. Väčšina vecí bola náhoda. Je však vždy dobré vidieť, že vaše úsilie malo zmysel. Mohlo to dopadnúť aj úplne inak.“

Otázka: „Mnoho amerických detí sa po zhliadnutí Mináčovho dokumentu o vás rozhodlo organizovať dobročinnú činnosť. Dokonca sa začalo hovoriť o Wintonovom víruse. Čo vy na to?“
Odpoveď: „Ak sa ľudia snažia viesť lepší život, robí ma to šťastným. Nanešťastie mnoho ľudí tak nerobí, a preto je na svete taký neporiadok.“

Otázka: "Ako vyzerá váš bežný deň doma v Anglicku?"
Odpoveď: „Stále mám vlastnú charitatívnu činnosť a často sedím pred televízorom. Rád pozerám futbal, ale je mi jedno, kto vyhrá.“

Čo sa mňa týka, cez víkend má byť poriadne sychravo. Úplne najradšej by som sedel vedľa pána Nicolasa na pohovke a sledoval s ním Premier League.



23 októbra 2008

Preferencie v guliach ukryté

Poučenie z krízového vývoja, ktorý doviedol ODS ku krajskému volebnému výprasku, je celkom jasné: preferencie sú ukryté v guliach. Kto ich nemá, ten ich nemá.

Doplňme do textu mená figúrok z našej pravice a komentár ku krajským voľbám 2009 je na svete:

Co říkáte výsledku voleb? Jak se vám líbí oranžová republika?

Upřímně řečeno, čekal jsem něco takového. Spíš mě notně překvapilo, že se ještě najde 20-30% elektorátu ochotného volit ODS. Nezdá se mi to málo, naopak, zdá se mi to být kurva hodně, s ohledem na to, jak dalece se tato strana pod vedením takových veličin jako Topolánek + Dalík, Tluchoř a Langer zpronevěřila svým slibům, zezelenala a zrudla. Dlouhodobě nejde vyžít z loga, ani z Klausova kníru, taky nejde vyházet ze strany tvůrce programu, program samotný proměnit v hajzlpapír, ty, co na to poukazují, prohlásit za demagogy a ještě se u toho tvářit jako mistr světa. Taky je možné najmout P.R. experty a provozovat další a další "vysvětlovací kampaně" na vymývání mozků, kolik ODS koupila hasičských stříkaček, jenže občan není zas tak úplně pitomý, vidí a slyší. Paroubek by měl křupanovi z Valašska koupit čokoládu nebo tak něco, protože mu zajistil volební vítězství, o kterým by i s jeho velkým mozkem a prostřeleným Kočkou v pozadí ani nesnilo. (link)

.

04 októbra 2008

Anketa: Prečo má byť Starý most kultúrnou pamiatkou?

Trápim sa svojim žalostným deficitom vkusu, ale nemôžem si pomôcť. Bratislavský Starý most nepovažujem za ktovieako starú, ani peknú, ani architektonicky unikátnu stavbu. Podobné mosty odiera naša čachtická strela celé desaťročia a doposiaľ nikoho nenapadlo zaraďovať tieto (inak pekné) úžitkové predmety ku kultúrnym pamiatkam. Názor na problém, či má alebo nemá byť bratislavský Starý most kultúrnou pamiatkou, však tento týždeň vyjadrili aj iní občania. Majú na to právo. Ešte spravodlivejšie by však bolo, ak by sa k nemu mohli vyjadriť všetci obyvatelia Bratislavy, alebo aj celého Slovenska. Navrhujem preto usporiadanie minireferenda s dvoma anketovými otázkami a niekoľkými možnosťami odpovedí. Som presvedčený, že tie by riešenie problému mohli posunúť výrazne ďalej. Tu sú.

Otázka č. 1: Prečo má byť Starý most uznaný za kultúrnu pamiatku?
  1. je pekný
  2. je tak škaredý, až je pekný
  3. bol postavený ako provizórna vojenská stavba a ešte nepadol
  4. bráni škodlivému importu maďarskej kultúry loďami
  5. vyzerá ako mosty vo vidieckej krajine, takže vidláci sa v Blave môžu cítiť ako doma
  6. vyzerá ako mosty vo vidieckej krajine, takže blaváci sa môžu cítiť ako na chalupe u svojho deda
  7. je dosť hrdzavý, takže je asi starý
  8. piliere ľavého brehu majú 118 rokov a zvyšok mostu má 63 rokov, takže je asi starý
  9. niektoré mosty vyzerajú inak ako tento
  10. stál pri ňom cisár Franz
  11. most budovali špičkoví nemeckí zajatci pod láskavým dohľadom vojaka Sergeja, ktorý na Slovensku nikoho neznásilnil
  12. keď zbúrajú tento most, tak nový postavia developerské svine
  13. fandím Slovanu, do Petržalky ani koňmo
  14. petržalčanky sú naduté hače
  15. páči sa mi
  16. páči sa profesorovi Hubovi z Geografického ústavu SAV
Otázka č. 2: Kto má určovať kritériá pre zaradenie stavby medzi kultúrne pamiatky v tzv. verejnom záujme?
  1. ja
  2. profesor Huba z Geografického ústavu SAV
  3. každý, kto vie zvolať tlačovú konferenciu
  4. pamiatkový úrad
  5. pamiatkový úrad, ale len v okrese Stropkov
  6. blbá otázka, verejný záujem je predsa boľševická páka na páchanie násilia na súkromnom vlastníctve
  7. nikto, lebo kritériá robia poriadok a v našom štáte musí zostať bordel

03 októbra 2008

Aj by som v nej ostal, ale už ma nechcela

Unikátnu kampaň za zotrvanie svojich klientov zvolila tohto roku moja (teraz už bývalá) poisťovňa Všeobecná zdravotná poisťovňa. Po dvanástich rokoch od údajného neuhradenia dvoch platieb (z roku 1996, v čase od skončenia vysokej školy po môj nástup do prvého zamestnania) sa rozhodli tieto platby vymáhať. Pravdupovediac, nemám ani tušku, či som tie platby vtedy uhradil alebo nie. To však nie je podstatné, pretože archivovať si tieto údaje 12 rokov snáď naozaj nemusím.

Podstatné je, že u mňa skončili. Odteraz som v súkromnej.