Pozmeňovací návrh Recyklačného fondu v parlamentom prerokovávanej novele zákona o odpadoch, ktorým sa zaoberal predchádzajúci text, nie je jediným návrhom, ktorý bol k novele dodaný. Pozrime sa na ďalší návrh Recyklačného fondu a na jednu súčasnú reguláciu, ktorá zbytočne predražuje ceny pri nakladaní s odpadmi.
Odpad nie je tovar?
Jedným zo súčasných ustanovení zákona je regulácia, podľa ktorej sa nebezpečný odpad musí spracovávať prednostne na Slovensku a len v prípade, že také kapacity u nás nie sú, môže byť zhodnotený v inej krajine Európskej únie. Toto obmedzenie je zjavne (a celkom zámerne) diskriminačné voči spracovateľským kapacitám v iných krajinách únie i napriek tomu, že voľný pohyb tovarov patrí k jej základným pilierom. Podľa právnej analýzy spracovanej pre IT Asociáciu Slovenska sa v prípade nebezpečného odpadu môže preprava obmedziť len na odôvodniteľné prípady rizika poškodenia životného prostredia. Tieto však vo väčšine prípadov môžeme považovať za zanedbateľné, keďže ide o prevoz tovaru v podmienkach prísnych environmentálnych noriem spoločenstva (environmentálne riziká napokon nie sú ani argumentmi ministerstva pre zachovanie opatrenia), nehovoriac o tom, že prepraviť nebezpečný odpad ku spracovateľovi pár kilometrov za hranice namiesto jeho vozenia k najbližšiemu spracovateľovi na Slovensku má často zjavné environmentálne výhody. Na pozadí problému vystupuje opäť Recyklačný fond (RF). Mechanizmus „budovania spracovateľských kapacít“, ktorý mu bol určený ministerstvom, je náchylný viesť k tomu, že na trhu spracovateľov odpadu vzniká menej firiem než by tomu bolo vtedy, ak by sa trh vyvíjal len od dopytu držiteľov odpadov (v niektorých segmentoch dnes existuje na slovenskom trhu len jediný spracovateľ). Tým fond posilnil vplyv slovenských spracovateľov na určovanie cien za spracovanie odpadov. V súčasnosti platné opatrenie tak reálne zvyšuje predpoklad, že ceny za zhodnotenie nebezpečného odpadu sú vyššie, než by tomu mohlo byť v konkurenčnejšom prostredí trhu Európskej únie. Pozmeňovací návrh k novele zákona, ktorého cieľom má byť deregulácia dovozu a vývozu, ministerstvo životného prostredia neodporúča schváliť, na obhajobu súčasného stavu argumentuje jeho nesúladom návrhu s „plánom“ odpadového hospodárstva. Ten však neurčuje a ani nemôže určovať, ktorý spracovateľ má odpad spracovať.
Príspevky obciam: viac, ale bez záruky
Kríza trhu druhotných surovín v ostatných mesiacoch viedla ministerstvo k rozhodnutiu presadiť v novele zákona opatrenie, podľa ktorého by mal Recyklačný fond začať viac podporovať separáciu zberu v obciach než budovať spracovateľské kapacity. V rozhodnutí možno zohrával svoju úlohu i fakt, že počas siedmich rokov pôsobenia Recyklačného fondu postupne klesala potreba podpory budovania ďalšieho spracovateľského priemyslu. V legislatívnom návrhu sa to premietlo do opatrenia, podľa ktorého príjmy všeobecného sektora fondu, z ktorého sú vyplácané príspevky obciam, by mali vzrásť z 12 % na 25 % zo všetkých príjmov fondu od výrobcov a dovozcov. Proklamovaný cieľ ministerstva však nevyznieva celkom presvedčivo. Podľa údajov z výročných správ a internetovej stránky Recyklačného fondu totiž vyplýva, že v rokoch 2003-2008 bolo na príspevkoch do fondov RF vybratých takmer 4 mld. Sk, zatiaľ čo vyplatené nárokovateľné príspevky obciam zo všeobecného sektora činili len 260 mil. Sk, teda 6,53 % z možných 12 %, čo je len niečo viac ako polovica z možnej sumy, ktorá mohla byť určená obciam na podporu separácie odpadov.
Problémom uvedeného návrhu je i skutočnosť, že prispievateľom do všeobecného sektora sú i producenti odpadov, ktorí nemajú s komunálnym odpadom nič spoločné. Týka sa to najmä výrobcov a dovozcov vozidiel, ktorí tak celkom nespravodlivo musia prispievať na zhodnocovanie odpadu, ktorý sami neprodukujú (podrobnejšie tu).
Vie ZMOS, čo presadzuje?
Očakávania, že by Recyklačný fond obciam začal skutočne vyplácať vyšší príspevok, spochybňuje pozmeňovací návrh zo strany RF, „vďaka“ ktorému sa fondu otvárajú možnosti pre vyplácanie obligatórneho príspevku nielen obciam, ale i spracovateľom odpadu. Paradoxom tohto návrhu je, že ho spolu s fondom predložilo i Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré vo fonde zastupuje podpredsedníčka správnej rady Viera Krakovská. Návrh totiž mení i podmienky nárokovateľnosti vyplácania obligatórnych príspevkov pre obce a mestá, pričom ich podmieňuje uzavretím zmluvy fondu s prevádzkovateľom zariadenia na materiálové zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov. Navyše z návrhu vyplýva, že nárokovateľnosť na príspevok by sa už netýkala len obcí, ale aj recyklátorov. Nejasné znenie návrhu umožňuje i ten výklad, že prakticky by to mohlo viesť k obmedzeniu obligatórnych príspevkov pre tie obce, ktoré budú zhodnocovať odpad prostredníctvom prevádzkovateľov zariadení, ktoré nemajú zmluvu s Recyklačným fondom. Toto opatrenie by mohlo zásadne zvýšiť riziko vyplácania príspevkov len pre fondom preferované obce, alebo pre obce, ktoré sa podriadia fondom preferovanému spôsobu zhodnocovania odpadov. Okrem toho (aj podľa názoru ministerstva, ktoré s návrhom nesúhlasí) by na základe tohto ustanovenia obce stratili priamy nárok na vyššie uvedený príspevok (podrobnejšie tu). Fond by týmto opatrením mohol získať významné rozhodovacie právomoci nielen nad prerozdeľovaním veľkej časti finančných prostriedkov fondu, ale aj pri monopolizácii spracovateľského priemyslu v SR.
RF je nesystémový prvok
Recyklačný fond sa počas siedmich rokoch činnosti ukázal byť dosť málo spoľahlivým nástrojom pre podporu separácie odpadu v obciach, nakoľko významnú časť príspevkov zo všeobecného fondu transferoval napríklad na spolufinancovanie projektov z iných sektorov alebo na projekty (aj) vlastnej prezentácie v médiách (prílohy denníkov a časopisov, televízne relácie). Keďže primárny účel jeho založenia, ktorým bola podpora vybudovania recyklačného priemyslu, je už splnený, cieľom zásadnej novely zákona by malo byť zrušenie fondu a vytvorenie nového nástroja na podporu separácie odpadov v obciach na súkromnej báze, bez zakladania štátnych podporných fondov.
Deregulovať sa dá
Odpadová politika vlád a medzinárodných spoločenstiev viedla k založeniu trhu s odpadom na zhodnotenie, ktorý by bez rozsiahlych regulácií vlád nevznikol. Tento proces je vzhľadom na jeho širokú podporu verejnosťou nezastaviteľný, ale to nie je dôvod pre to, aby legitimizoval vládu k presadzovaniu opatrení, ktoré predražujú odpad tak pre výrobcu, ako aj pre spotrebiteľov. Trh s odpadmi v SR je týmito nežiaducimi reguláciami v súčasnosti výrazne zaťažený.
Schvaľovanie súčasnej novely zákona o odpadoch je ďalším smutným príbehom „dobývania renty“ zo strany štátnych úradníkov a tých, ktorí profitujú z väzieb na úradníkov a na vládou podporované nástroje odpadového hospodárstva. Prvou dobrou možnosťou, ako prispieť k vzniku fungujúceho systému zhodnocovania odpadov s nízkymi cenami, je podporiť len tie návrhy, ktoré podporujú liberalizáciu trhu s odpadmi, znižovanie neefektívnych výdavkov a trhovo konformnejšie prístupy k regulovanému trhu s odpadmi.
Článok bol pôvodne uverejnený dňa 23. júna 2009 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára