Sme, 18.7.2003: Reforma agrorezortu stagnuje

Uplynulý mesiac prešli schvaľovacím konaním vlády dve významné opatrenia v poľnohospodárskej politike: návrh na využitie prechodného obdobia po vstupe do Európskej únie na realizáciu zjednodušeného systému priamych platieb SAP (single area payment) a návrh zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre a podpore podnikania v pôdohospodárstve.

Pôdohospodárska platobná agentúra by sa mala od jesene tohto roku stať zastrešujúcim orgánom dotačnej politiky. Prostredníctvom nej budú vyplácané prostriedky z dvoch zdrojov: z Európskej únie (tzv. „predvstupová“ a štandardná „povstupová“ pomoc) a zo štátneho rozpočtu (tzv. „národná podpora“).

K vyplácaniu podpory agropodnikateľom z fondov Európskej únie sa vyžaduje zavedenie Integrovaného administratívneho a kontrolného systému IACS, ktorý má obsahovať podrobné registre žiadateľov, ovocných sadov, chmeľníc, znevýhodnených oblastí a množstvo ďalších informácií. Až prostredníctvom neho budú môcť farmári poberať prostriedky podľa štandardných dotačných položiek a pravidiel únie. V prechodnom období (do roku 2006) nám však bolo umožnené využiť prehľadnejší systém SAP, teda priamych platieb závislých od výmery pôdy.

Zatiaľ čo agrárnu mediálnu scénu zamestnáva spor o výhodnosti tohto systému v porovnaní so systémom IACS, v jeho tieni pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva stratégiu národnej dotačnej politiky na budúci rok. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že nebude obsahovať zásadné zmeny v objeme vyplácaných prostriedkov ani v metódach podpory. Súčasné dotačné mechanizmy pritom viedli v ostatných desiatich rokoch k nevídanému rastu korupcie, ku klientelizmu, k defraudácii zverených prostriedkov a rozsiahlemu plytvaniu s verejnými financiami, čo potvrdili previerky zo strany všetkých orgánov kontroly.

Ak hodnotíme proreformnosť dotačnej politiky vedenia ministerstva pôdohospodárstva, treba skonštatovať, že doposiaľ nevykonalo žiadne opatrenia, ktoré neboli nevyhnutné a nevyplývali priamo z „chodu dejín“. Reforma dotačnej politiky by mala smerovať k zásadnému znižovaniu objemu finančnej podpory poľnohospodárstva a k sprehľadneniu jej udeľovania. Deformácie, ktoré štátny protekcionizmus spôsobuje, demotivujú agrárnikov k zvyšovaniu efektivity podnikania a spôsobujú množstvo ďalších ekonomických škôd.

Návrh východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 z marca tohto roku predpokladá takmer vyrovnaný stav finančných tokov z rozpočtu do pôdohospodárstva, v prípade plného čerpania príjmov z fondov únie však pôjde o nárast príjmov až o 40 percent. Tým by bolo slovenské poľnohospodárstvo najdotovanejším od roku 1989. Okrem toho, zachovanie pôvodného objemu a štruktúry národných platieb by bolo len ďalšou konzerváciou všetkých neduhov systému.

Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon pri nástupe do svojej funkcie naznačoval výrazné zmeny v dotačnej politike v nadchádzajúcom období. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa mu prísľuby podarí zrealizovať.

Odvádzanie pozornosti od pravej podstaty rysujúcich sa budúcoročných návrhov, ktorou je stagnácia, môže v reforme poľnohospodárstva viesť k strate ďalších štyroch rokov.

Článok bol publikovaný v Sme dňa 18.7.2003