GW Science: Úbytok ľadu v Grónsku nerastie

Pre aktivistov globálneho otepľovania je ľad v Grónsku významným argumentačným arzenálom pre potvrdenie tézy, že s klímou Zeme sa "niečo deje" (a to "niečo" musí byť zákonite spôsobené človekom). Podľa štúdie autorov pod vedením Roderika S.W. van de Wala z Institute for Marine and Atmospheric Research of the University of Utrecht, ktorá bola publikovaná v ostatnom vydaní prestížneho Science, rýchlosť ropenia ľadu v Grónsku prestala akcelerovať a reálne môže začať v dlhodobom meradle klesať.

Článok v Science (link)
R. S. W. van de Wal,* W. Boot, M. R. van den Broeke, C. J. P. P. Smeets, C. H. Reijmer, J. J. A. Donker, J. Oerlemans: Large and Rapid Melt-Induced Velocity Changes in the Ablation Zone of the Greenland Ice Sheet

Abstract
Continuous Global Positioning System observations reveal rapid and large ice velocity fluctuations in the western ablation zone of the Greenland Ice Sheet. Within days, ice velocity reacts to increased meltwater production and increases by a factor of 4. Such a response is much stronger and much faster than previously reported. Over a longer period of 17 years, annual ice velocities have decreased slightly, which suggests that the englacial hydraulic system adjusts constantly to the variable meltwater input, which results in a more or less constant ice flux over the years. The positive-feedback mechanism between melt rate and ice velocity appears to be a seasonal process that may have only a limited effect on the response of the ice sheet to climate warming over the next decades.

Michael Asher na DailyTech.com (link)

However, a new study has concluded that Greenland's rate of melting is not accelerating, and in fact may actually be decreasing when viewed over a longer timescale. The study, which used 17 years of satellite measurements to reach its conclusions, determined the overall yearly movement of ice to the sea is not increasing, and is actually decreasing in some places.

GW Science: Vplyv aerosolov na globálne otepľovanie

Ďalšia štúdia, ktorá skúma vplyv aerosolov na globálne otepľovanie. Podľa 13 vedcov, vedených Christianom Ruckstuhlom z Institute for Atmospheric and Climate Science, Zurich, Switzerland, významný vplyv na otepľovanie Zeme (sledovaného v Európe)má pokles obsahu aerosolov v atmosfére, ktorý je dôsledkom sprísnenej environmentálnej legislatívy v ochrane ovzdušia. Článok bol publikovaný 26. júna v Geophysical Research Letters. (link)

ABSTRACT

The rapid temperature increase of 1°C over mainland Europe since 1980 is considerably larger than the temperature rise expected from anthropogenic greenhouse gas increases. Here we present aerosol optical depth measurements from six specific locations and surface irradiance measurements from a large number of radiation sites in Northern Germany and Switzerland. The measurements show a decline in aerosol concentration of up to 60%, which have led to a statistically significant increase of solar irradiance under cloud-free skies since the 1980s. The measurements confirm solar brightening and show that the direct aerosol effect had an approximately five times larger impact on climate forcing than the indirect aerosol and other cloud effects. The overall aerosol and cloud induced surface climate forcing is ∼+1 W m⁻² dec⁻¹ and has most probably strongly contributed to the recent rapid warming in Europe.

Ruckstuhl, C., et al. (2008), Aerosol and cloud effects on solar brightening and the recent rapid warming, Geophys. Res. Lett., 35, L12708, doi:10.1029/2008GL034228.

Čítajte tiež komentár k článku od Miacheala Ashera na DailyTech. (link)

GW Science: Pochybnosti o ľudskom vplyve na zmeny klímy

V roku 2004 publikovala historička vedy Naomi Oreskes v prestížnom časopise Science výsledky štúdie, v ktorej sledovala vedecké články zaoberajúce sa klimatickými zmenami v „peer-review“ časopisoch a hodnotila ich podľa toho, do akej miery sa stotožňujú s výrokom: "Tvrdenie IPCC, že väčšina pozorovaného otepľovania za posledných 50 rokov je pravdepodobne spôsobená rastom koncentrácie skleníkových plynov, presne reflektuje súčasnú mienku vedeckej komunity v tomto probléme.“ (link) Táto hypotéza bola testovaná v 928 abstraktoch publikovaných vo vedeckých časopisoch v rokoch 1993-2003. Výsledok bol zjavný: až tri štvrtiny článkov sa v zásade stotožňovali so stanovenou hypotézou, štvrtina sa venovala metodológii alebo paleoklimatológii a žiaden článok nebol v rozpore s touto hypotézou.

Tohto roku však prevzal Oreskesovej metodiku hodnotenia Klaus-Martin Schulte a s využitím tej istej databázy časopisov zhodnotil vedecké články publikované od roku 2004 do februára 2007. Výsledky jeho práce boli prijaté na publikovanie v Energy and Environment (link) a pred dvomi týždňami o nich informoval vo svojom článku DailyTech. (link) Výsledok: iba 7 % článkov potvrdzuje konsenzus explicitne a spolu s implicitnými súhlasmi ide o 45 % článkov. Väčšina príspevkov má buď neutrálny postoj (48 %), alebo konsenzus zamieta (6 %).

Viac informácií v mojom článku na blogu Sme (link)