Sme, 4.11.2008: V kauze skládky víťazia úradníci

Pezinská skládka, ale napríklad aj Tichá a Kôprová dolina sú dôkazom, aký chaos vytvára štát, keď 18 rokov odkladá reformu pravidiel stavebného a územného konania.

Článok vyšiel v denníku Sme, 4.11.2008, tu.

Anketa: Prečo má byť Starý most kultúrnou pamiatkou?

Trápim sa svojim žalostným deficitom vkusu, ale nemôžem si pomôcť. Bratislavský Starý most nepovažujem za ktovieako starú, ani peknú, ani architektonicky unikátnu stavbu. Podobné mosty odiera naša čachtická strela celé desaťročia a doposiaľ nikoho nenapadlo zaraďovať tieto (inak pekné) úžitkové predmety ku kultúrnym pamiatkam. Názor na problém, či má alebo nemá byť bratislavský Starý most kultúrnou pamiatkou, však tento týždeň vyjadrili aj iní občania. Majú na to právo. Ešte spravodlivejšie by však bolo, ak by sa k nemu mohli vyjadriť všetci obyvatelia Bratislavy, alebo aj celého Slovenska. Navrhujem preto usporiadanie minireferenda s dvoma anketovými otázkami a niekoľkými možnosťami odpovedí. Som presvedčený, že tie by riešenie problému mohli posunúť výrazne ďalej. Tu sú.

Otázka č. 1: Prečo má byť Starý most uznaný za kultúrnu pamiatku?

1. je pekný
2. je tak škaredý, až je pekný
3. bol postavený ako provizórna vojenská stavba a ešte nepadol
4. bráni škodlivému importu maďarskej kultúry loďami
5. vyzerá ako mosty vo vidieckej krajine, takže vidláci sa v Blave môžu cítiť ako doma
   
6. vyzerá ako mosty vo vidieckej krajine, takže blaváci sa môžu cítiť ako na chalupe u svojho deda
7. je dosť hrdzavý, takže je asi starý
8. piliere ľavého brehu majú 118 rokov a zvyšok mostu má 63 rokov, takže je asi starý
   
9. niektoré mosty vyzerajú inak ako tento
10. stál pri ňom cisár Franz
    
11. most budovali špičkoví nemeckí zajatci pod láskavým dohľadom vojaka Sergeja, ktorý na Slovensku nikoho neznásilnil
12. keď zbúrajú tento most, tak nový postavia developerské svine
13. fandím Slovanu, do Petržalky ani koňmo
14. petržalčanky sú naduté hače
15. páči sa mi
16. páči sa profesorovi Hubovi z Geografického ústavu SAV

Otázka č. 2: Kto má určovať kritériá pre zaradenie stavby medzi kultúrne pamiatky v tzv. verejnom záujme?

1. ja
   
2. profesor Huba z Geografického ústavu SAV
3. každý, kto vie zvolať tlačovú konferenciu
4. pamiatkový úrad
5. pamiatkový úrad, ale len v okrese Stropkov
6. blbá otázka, verejný záujem je predsa boľševická páka na páchanie násilia na súkromnom vlastníctve
7. nikto, lebo kritériá robia poriadok a v našom štáte musí zostať bordel

Zmena pôdneho krytu, vlastníctvo a právo

Môj ctený oponent Juraj Lukáč veľmi často prezentuje tézu, že tí, ktorí z lesa vyťažili nevhodným spôsobom veľkú časť drevnej hmoty a spôsobili tým povodňové škody, by za to mali niesť zodpovednosť. (pozri napríklad diskusiu k môjmu článku na blogu Sme, link)

Ak by sme takto nastavili právo, zdalo by sa to byť celkom v poriadku: negatívnu exernalitu treba eliminovať. Lenže podobným princípom by sme sa potom mali vysporiadať aj s tými, ktorí si na podobne rizikových pôdach - napríklad s nevyhovujúcou retenčnou schopnosťou a s vysokým sklonom terénu - "dovolili" nemať les vôbec. Títo ľudia totiž kedysi dávno tisíce hektárov rizikových pôd premenili na ornú pôdu. Na takýchto územiach sa každá veľmi intenzívna zrážka mení na povrchový odtok, navyše, uplatňujú na nich často veľmi erózny spôsob hospodárenia, teda naprieč vrstevniciam (kvôli mechanizmom, ktoré by sa v systéme obrábania pôdy po vrstevniciach prevracali).

Otázka dňa znie: Sú títo ľudia rovnakí zločinci, alebo ustanovíme pravidlo, že zmena pôdneho krytu (využitia pôdy) zvyšujúca riziko povodne bude postihnuteľná až od určitého dátumu? Čo však potom s tými, ktorí si kúpia lesný pozemok na Kysuciach a budú chcieť začať farmárčiť? Hm.

Príklad "kysuckých zločinov" (foto: autor):








Domnievam sa, že zmenu využitia pôdy nemožno považovať za zločin. Slovensko patrí v súčasnosti k najlesnatejším krajinám na svete, ale ešte pred niekoľkými storočiami bolo výrazne odlesnené. Mnohé krajiny sveta, ktoré majú podobnú morfológiu terénu ako Slovensko, majú v súčasnosti lesnatosť oveľa nižšiu. Koho chcú environmentálni aktivisti obviňovať z povodní v týchto krajinách (napríklad v Česku)? Poľnohospodárov, za to, že namiesto sadenia bukov osiali jačmeň, čím zvýšili povrchový odtok? Alebo Kysučanov, za to, že nemajú iné topografické možnosti pre farmárčenie?

Nový plytvací program súdružky Fischerovej Boelovej

Alebo tiež: ako minúť poľnohospodárske prebytky mlieka, ktoré si dávame vyrobiť i napriek tomu, že ho nechceme piť. Výsledok je známy vopred: milióny litrov mlieka spláchnuté v záchodoch na školských toaletách. Milióny kilogramov ovocia hnijúceho po všetkých kútoch školy. Milióny eur vo vreckách európskych farmárov a firiem, ktoré dodávajú mlieko do škôl.
Rent-seeking európskych poľnohospodárov. Ako vždy.

Tlačová správa Európskej komisie, 8. júla 2008 (link):

Veta č.1: Komisia navrhuje školský program podpory konzumácie ovocia vo výške 90 miliónov eur ročne.
Veta č.2: Mariann Fischerová Boelová: „Tento návrh je dôkazom toho, že sme rozhodnutí podniknúť konkrétne kroky v boji proti obezite.“

Tlačová správa Európskej komisie, 11. júla 2008 (link):

Veta č.1: Mlieko pre školy: Nový program na podporu konzumácie a zdravších stravovacích návykov.
Veta č.2: Mariann Fischerová Boelová: „Školský program podpory konzumácie mlieka má svoje opodstatnenie z hľadiska výživy ako aj vzdelávania, prispieva k boju proti obezite a napomáha zabezpečeniu nevyhnutných prvkov pre rast a zdravie detí."

Je výlet Slavena Dizdareviča verejným záujmom?

Málo vecí sa zdá byť jasnejších než skutočnosť, že Slaven Dizdarevič skončí na olympiáde v Pekingu hlboko v poli porazených. Jeho B-limit do Pekingu mu nedáva takmer žiadne šance na úspech.

Otázka dňa preto znie: ak úspešné vystúpenie našich športovcov na olympiáde považujeme za tzv. verejný záujem, kvôli ktorému sme ochotní súhlasiť s dotovaním účasti športovcov z verejných zdrojov, za čo máme považovať návštevu pána Dizdareviča (a jemu podobných priemerných športovcov) v Pekingu?

Celá kauza má však z hľadiska vedeckého skúmania aspoň jeden bonus: prekonať osobný rekord môžete aj tým, že si popod nos budete mrmlať: na výlet, na výlet!!! (link)

Vyhovuje kamzíkom zlé životné prostredie?

"Kamzíkom sa v Tatrách opäť darí", hlási správa TASR prevzatá v Sme 16. júla 2008 (link).
V súčasnosti je ich tam už 700 kusov, pričom "najpočetnejšie stáda sa pásli v národnom parku v rokoch 1964 až 1965, kedy napočítali na tatranských svahoch takmer tisíc kamzíkov."
Naopak, "najnižší počet kamzíkov zaznamenali ŠL TANAPu koncom 90-tych rokov minulého storočia, kedy klesol až na hranicu 200 jedincov."

Nuž neviem: v 60. rokoch nastal na Slovensku prudký boom priemyslu, ktorý so sebou "priniesol" i kyslé dažde a všeobecne nízku starostlivosť o životné prostredie. V 90. rokoch sme zaznamenali najprudší rast kvality životného prostredia na Slovensku, zdokumentovateľný správami o stave životného prostredia v SR (napríklad znečistenie ovzdušia pokleslo veľmi výrazne). Po roku 2000 začal sa prejavovať výrazný záujem investorov o rekreačné využitie Vysokých Tatier, taktiež dochádza k oživeniu návštevnosti Tatier, pričom oboje zvyšuje nápor na kvalitu životného prostredia.

Otázka dňa znie: vyhovuje kamzíkom horšie životné prostredie? Nemala by vláda pre záchranu kamzíkov investovať do podpory ťažkého priemyslu v Tatrách? Ha.