Využívanie zjednodušeného systému priamych „platieb na plochu“ v poľnohospodárstve SAP, ktoré vláda nedávno schválila, nám na prechodné obdobie rokov 2004–2006 (s možnosťou predĺženia do roku 2008) umožňuje zmluva o pristúpení do EÚ. SAP sa od integrovaného administratívneho a kontrolného systému IACS, ktorý je štandardom EÚ, líši v niekoľkých podstatných veciach. Podpora prostredníctvom IACS sa na rozdiel od SAP realizuje množstvom spôsobov: od intervenčných platieb „na produkciu“ (napríklad obilnín) až po priame platby na hektár užívanej pôdy. Podobné princípy podpory sa uplatňujú aj v slovenskom systéme dotácií. Tie okrem podpory podnikania v poľnohospodárstve (platby na produkciu mlieka, kusy hospodárskych zvierat, závlahovú vodu…) a podpory znevýhodnených území (platby na hektár pôdy) obsahujú aj investičné dotácie (na nákup zariadení a technológií) a ochranu pôdy a podporu cien (intervenčné nákupy). Systém SAP bude administratívne jednoduchší, najmä pre vyplácanie len jednej dotačnej položky. Hoci tiež vyžaduje plne funkčný systém evidencie žiadostí, parciel a dobytka, počítačovú databázu podnikateľských subjektov a kontrolu oprávnenosti využitia dotácií, zásadný rozdiel v porovnaní s IACS spočíva v jednoduchosti účelu platieb, ktoré budú určené výhradne podľa výmery pôdy farmára, pri dodržaní pravidiel základnej údržby pozemkov.
Dotácie v súčasnej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, vyplácané prostredníctvom IACS, majú množstvo negatívnych dosahov na trhové prostredie. Cez politiku vysokých vnútorných cien (minimálne ceny, intervencie a colná ochrana) narúšajú fungovanie trhových cien, čo vedie k nadprodukcii a následnej potrebe kvót, intervenčných nákupov a exportných dotácií. Zviazanosťou dotácií na produkciu výrazne ovplyvňujú produkčné rozhodnutia farmárov, a preto sa farmári orientujú na výrobu podporovaných komodít. Dotácie cez IACS znevýhodňujú aj farmárov voči sebe navzájom, čím uvoľňujú priestor špekuláciám a korupcii.
Tento systém bol známy aj u nás: poľnohospodári orientovali svoju produkciu podľa aktuálnych výhod jednotlivých dotačných výnosov, špekulovali s bonitáciou pôd, defraudovali poskytnuté prostriedky a ovplyvňovali rozhodovanie o pridelení dotácií.
Priame platby na pôdu (prostredníctvom SAP) majú povahu celoplošných sociálnych dávok a ich rušivým zásahom do rovnosti podnikateľských podmienok je fakt, že podporujú aj tých, ktorí sa rozhodnú „nerobiť nič“. Demotivujú tým farmárov podnikajúcich s dobrými hospodárskymi výsledkami. To môže viesť k poklesu výroby i zamestnanosti, ale vzhľadom na očakávaný pokles počtu aktívnych špekulantov pôjde skôr o ozdravný ekonomický proces.
V zdeformovanom trhovom prostredí sú oba systémy len formami etatistických tendencií EÚ. Pre znižovanie trhových deformácií sú však platby cez SAP predsa len menej problémové, pretože odstraňujú množstvo trhových bariér predošlého systému a posilňujú jedinú. Napokon, podobný trend obsahuje aj blížiaca sa reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (CAP). Dnes ešte nepoznáme budúci charakter národného dotačného programu, nezávislého od CAP. Ten bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať doterajším spôsobom a je najväčšou hrozbou reformy slovenského poľnohospodárstva. Systém SAP má však dobré predpoklady stať sa nečakanou cnosťou z núdze.
Radovan Kazda
pred hodinou
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára