Dovtedy sa s krčahom po vodu chodí... však to poznáte. Ministerstvo životného prostredia hralo tak silno na socialistickú strunu, až sa počalo ohlasovať čoraz viac nových „nepriateľov“ životného prostredia. Začalo to minulý rok, keď sa nechali po prvý raz silnejšie počuť súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí protestovali proti vyhláseniu národného parku Slovenský kras. Nesúhlasili s obmedzovaním ich vlastníckych (a podnikateľských) práv, ktoré išlo nad rámec nevyhnutnej ochrany životného prostredia. Ďalším nezmyslom bolo založenie Recyklačného fondu, ktorý sa od počiatku svojej činnosti stal objektom ostrej kritiky podnikateľov, obchodníkov a množstva spolkov vlastníkov výrobných prostriedkov, nesúhlasiacich s jeho zbytočnosťou a vysokou korumpovateľnosťou. Tieto dni pridalo MŽP ďalší kúsok v podobe návrhu chránených vtáčích území, proti ktorému ostro vystúpili vlastníci lesov, argumentujúc hrubým porušením ich vlastníckych práv. V tejto súvislosti neradno zabudnúť ani na slovenských sokoliarov, ktorým ministerstvo zväzuje ruky v ich prospešnej činnosti už mnoho rokov, najmä neúnosnými rozhodovacími právomocami úradníkov, ktorí problematike väčšinou vôbec nerozumejú. Ak k tomu prirátame ďalšie dôsledky spackaných zákonov, napríklad chaotický návrh systému štátnej správy v životnom prostredí, úplne nezmyselné zavedenie stráže prírody a čoraz viac zlyhávajúci zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (najnovšie podozrenie z korupcie na ministerstve sa týka projektu termálno-rekreačného areálu Liptovská Kokava), niet v ostatných rokoch vari jediného výstupu ministerstva, ktorý by prinášal ochrane životného prostredia želateľný efekt.
Opačnou reakciou na environmentálne lži sa prezentujú tí, ktorí spravujú cudzí majetok. Pripravovaný zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu síce obsahuje úplne vymyslené argumenty (napríklad o reálne zhutnených 192 tis. ha pôd) a svojim obsahom obmedzuje výkon vlastníckych práv na pôde neúnosným spôsobom, napriek tomu však vyjadrila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora s uvedeným postupom spokojnosť, s výnimkou snahy vlády o zrušenie odvodov za vyňatie pôdy z pôdneho fondu (mimochodom, i to má byť ošetrené ďalším paškvilom, tzv. „environmentálnymi platbami“). Ba čo viac, k aktivite SPPK sa pridalo aj isté Nezávislé združenie ekonómov Slovenska (NEZES). Musí to byť veľmi zvláštne zoskupenie ekonómov, ktorí si nevšimnú negatívne ekonomické dopady zákona na užívateľov pôdy, ale obhajujú zdieranie potenciálnych investorov zo strany štátu...
Protichodné postoje k environmentálnym zákonom sú klasickou ukážkou rozchádzajúcich sa záujmov skupín, ktoré z noriem profitujú odlišným spôsobom. Odhaľujú však i novú súvislosť. Kým nespokojnosť s klientelistickými environmentálnymi zákonmi prejavujú predovšetkým vlastníci statkov, za prísne environmentálne normy lobujú najmä ich nevlastníci, teda užívatelia (v prípade SPPK ide väčšinou o také formy podnikania na pôde, ktoré hospodária na prenajatých pôdach). Pravda očistená od nánosov korupcie v rezorte životného prostredia sa tak zdá byť celkom jednoduchá: práva vlastníkov sú potláčané právomocami štátnych úradníkov na Slovensku čoraz viac. V práve obmedzovať práva je lídrom ministerstvo životného prostredia. Vitajme v socialistickom štandarde Európy!
Radovan Kazda
pred hodinou
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára