Európska koncepcia ekologickej siete chránených oblastí "Natura 2000" spočíva v spojení oblastí prirodzených biotopov a biotopov druhov (tzv. špeciálnych chránených oblastí - ŠCHO) s chránenými vtáčími územiami (CHVÚ). Po minuloročnom schválení zoznamu vtáčích území prerušila minulý mesiac vláda rokovanie na schválení území európskeho významu, ktoré sú podkladom pre výber ŠCHO.
Z hľadiska vzťahu štátu k ochrane vlastníckych práv mali po roku 1989 oveľa negatívnejší vplyv rozhodnutia vlády o schválení koncepcie ochrany ŽP v zákone o ochrane prírody a krajiny, ako aj nových chránených území (CHÚ), ktorými sa pod 2. až 5. stupňom obmedzení bežného užívania ocitlo až 23 % územia SR. Podobný dopad malo i schválenie návrhu CHVÚ (navýšenie o cca. 11 % územia). V prípade území európskeho významu ide síce o zvýšenie rozsahu ochrany "len" o 1,6 % územia SR, spolu s vtáčími územiami ho však spája viazanosť na orgány EÚ, čo prináša výrazné sťaženie možnosti budúcej korekcie rozhodnutia.
Všetky strategické rozhodnutia ministra Miklósa ohľadne zvyšovania stupňa a rozsahu chránených území (najmä schválenie zákona o ochrane prírody a krajiny, národných parkov Slovenský kras, Veľká Fatra, ako aj zmienených území Natura 2000) sprevádza nesúhlas vlastníkov dotknutých území, ktorý silnie vo forme mediálnych výstupov, otvorených listov i priamych protestných zhromaždení. Pod vedením ministra Miklósa sme sa totiž v podiele chránených území dostali na špičku všetkých krajín sveta. Vlastníci lesov sú nespokojní so spôsobom jednania s nimi o zaradení vybraných území do návrhov, pričom ministerstvu životného prostredia (MŽP) vyčítajú obchádzanie zákonných povinností dohody s vlastníkmi, ako aj nedostatky vo výpočte kompenzácií za ušlý príjem pri bežnom obhospodarovaní. Najhoršou skutočnosťou však je, že štát nevyplatil vlastníkom zo zákonných kompenzácií doposiaľ ani korunu. Tento stav je i v priamom rozpore s článkom 20 Ústavy SR.
Postup MŽP pod vedením Lászlóa Miklósa je príkladom nesprávneho počínania štátnych úradníkov, ktorí vydávajú neprimerané zákazy činnosti (napríklad vstup bicyklom, či pohyb mimo chodníkov) a vynucujú si právo rozhodovať o mnohých obmedzeniach v bežnom hospodárení vlastníkov (napr. v používaní hnojív a reklamných pútačov). Príčinou môže byť i sporná povaha Miklósovho ministerstva, keďže je to jediný rezort, ktorého prioritným záujmom činnosti nie je človek, ale subjekt dosť nejasnej povahy - "životné prostredie". Neznáme "záujmy" životného prostredia tak otvárajú možnosť pre neodôvodnené legislatívne návrhy. Svedčia o tom i pripomienkové konania k obom návrhom území pre sieť Natura 2000, ktoré sú plné zásadných pripomienok zo strany ostatných ministerstiev. Tie upozorňujú najmä na dva základné problémy: nejasnosť európskej koncepcie a kritérií ochrany ŽP, umožňujúcu ministerstvu navrhnúť ľubovoľný rozsah a intenzitu ochrany území, a konflikt s vlastníckymi právami.
MŽP je neustálym zvyšovaním rozsahu a stupňa ochrany území v rozpore s reálnymi ekonomickými možnosťami štátu, ktorý finančne nezvláda plniť svoje povinnosti voči vlastníkom. Tie mu ľahkovážne "naložilo" ministerstvo, spolu s ďalšími záväzkami, akým je i nezmyselné presadenie predkupného práva na pozemky vo vyšších stupňoch ochrany. MŽP v tomto prípade nepôsobí ako korektor vedľajších dôsledkov hospodárskeho rastu, ale ako jeho priama brzda (napríklad dopadom na rozvoj poľnohospodárstva, či cestovného ruchu).
Zlyhanie ministerstva v príprave návrhov území pre sieť Natura 2000 je ďalším dôkazom jeho nesprávneho vnímania pojmu trvalo udržateľný rozvoj. Počínanie MŽP spôsobuje ekonomické ujmy pre verejné financie a obchádza niektoré vlastnícke práva.
Článok bol publikovaný v Sme dňa 21.1.2004
pred 8 hodinami
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára