Changenet, 8.1.2004: Sloboda a zodpovednosť v treťom sektore

Tretí sektor na Slovensku zahŕňa tisícky združení rozmanitého obsahu a formálneho prejavu činnosti. Jedným zo spoločensky najvplyvnejších druhov aktivít tohoto druhu je činnosť organizácií think-tankového typu, ktoré presadzujú idey, názory a riešenia spoločenských problémov. Týmto spôsobom menia vôľu oslovených skupín v ich ekonomickom rozhodovaní a vstupujú priamo do politického diania v spoločnosti.

V práci týchto organizácií zohráva dôležitú úlohu kvalita argumentácie. Práve tá je však veľmi rizikovým problémom tretieho sektora. Vzťah slobody a zodpovednosti v kvalite vlastných výstupov predstavuje jednu z dôležitých etických hraníc "nezávislej" neziskovej činnosti.

Možnosti slobody

Reklamný tvorca výrobcu prístrojov značky SLEEPDOG má ťažkú úlohu: nájsť hodnotové východiská kampane, ktorá verejnosť presvedčí, že ich prístroje sú kvalitnejšie než konkurenčné výrobky značky SLEEPCAT. Vec je oveľa jednoduchšia, ak je tvorca presvedčený, že jeho firma vyrába tie najlepšie produkty. Ak je pravdou opak, dostáva sa pred typickú dilemu kreatívneho zamestnanca: riešiť každý konflikt so svedomím zmenou zamestnania (čo je vzhľadom na hrozbu opakujúcich sa nezhôd veľmi obtiažne), alebo poľaviť z nárokov na vlastné presvedčenie a propagovať i to, čo považuje za čiastočnú lož. Uzákonené i nepísané pravidlá podnikateľskej etiky - ak sa dodržiavajú - však do istej miery obmedzujú tvorivého pracovníka i v produkovaní demagogických, nezmyselných alebo inak nekorektných výstupov (napríklad takých, ktoré sú v rozpore s nenapádaním konkurencie).

V podobnej situácii sa nachádzajú tvoriví zamestnanci i v štátnom sektore, vede či vysokom školstve. Aj oni sú do výraznej miery závislí od zámerov svojho zamestnávateľa, v ich prípade najmä od povestnej "spoločenskej potreby". Typickým prípadom sú učitelia, ktorí sú nútení akceptovať predpísané rámce učebných osnov, alebo vedeckí pracovníci, platení za prácu na štátom vypísaných témach, v tzv. štátnych programoch. Tie určujú priority a charakter vedeckých problémov na nasledujúce obdobie, čím obmedzujú možnosť nezávislého vedeckého bádania. Aj v prípade týchto pracovníkov však platí, že ako reprezentanti štátu sú do veľkej miery viazaní publikovaním výstupov, ktoré neporušujú pravidlá etiky, logickej korektnosti, tobôž nie základných fyzikálnych zákonov.

V prípade aktivistov z tretieho sektora je zjavné, že podliehajú ďaleko menšiemu tlaku zo strany síl typu "firemných stratégií" či "štátnych priorít". Tretí sektor dáva človeku veľmi rozsiahlu voľnosť v šírení jeho presvedčenia, v hľadaní vhodného zdroja finančného krytia pre svoju činnosť i vo flexibilite prezamestnania sa podľa vlastných potrieb. Existuje zároveň oveľa vyššia pravdepodobnosť, že návrhy a riešenia vychádzajú z jeho pevného vnútorného presvedčenia. Problémom je, že je to dosť dvojsečná zbraň: tretí sektor tým disponuje síce oveľa lepšími podmienkami na presadenie kvalitných ideí a efektívnych riešení, zároveň však podnecuje i vyššiu pravdepodobnosť pre produkovanie neetických výstupov: lží, demagógií i úplne nezmyselných koncepcií.

Negatívne dôsledky slobody

Bolo už naznačené, že tretí sektor je vo svojej podstate spôsobom podnikania, ktorého činnosť mení vôľu v ekonomickom rozhodovaní zúčastnených alebo oslovených skupín. To je jeho spoločný prvok so štátom i trhovým sektorom. Mám však za to, že na rozdiel od nich nie je viazaný takými vnútornými pravidlami, ktoré by významnejšie ovplyvňovali charakter (teda i etiku) jeho výstupov.

V rozpore s „podnikateľskou etikou“ sa tak napríklad stáva, že jedna skupina napáda konkurenta argumentom "morálnej nadradenosti" niektorých zdrojov príjmov nad inými. Každý neziskový subjekt má právo na hľadanie takého zdroja príjmu, ktorý presadzuje jemu príbuzné názory a zámery. Z vlastnej skúsenosti však viem, že napríklad v environmentálnej problematike sa objavuje tendencia považovať podporu zo strany priemyselných skupín za "menej čistú", s vopred vtlačeným puncom nedôveryhodného zdroja. Naopak, podpora riešení zo strany environmentálnej lobby (výrobcovia eko-technológií, štátni úradníci atď.) je "predžutá" ako korektný zdroj príjmov, čo nenápadne ovplyvňuje výsledný úsudok o kvalite ich výstupov. Neexistuje pritom jediný dôvod na domnienku, že finančný zdroj – štátny grant vedie všeobecne k presadeniu morálnejších riešení než rovnako objemný zdroj od veľkej súkromnej spoločnosti.

Z hľadiska predpokladov pre kvalitnú argumentáciu platí pre tretí sektor už vyššie spomenuté riziko: viac slobody prináša oveľa vyšší tlak na zodpovednosť. Z tohto dôvodu je tretí sektor v porovnaní so štátnou a trhovou sférou najrizikovejší na výskyt neserióznych výstupov. Kvalitná argumentácia musí mať svoje štandardné pravidlá, ktoré vedú od predpísaného formálneho prejavu až po riadnu oponentúru všetkých odborných výstupov. V tomto smere však tretí sektor zlyháva oveľa častejšie než sektor štátny a podnikateľský. V slovenských podmienkach nie je totiž ničím výnimočným, že mnohé mediálne preferované i niektoré renomované think-tankové inštitúcie publikujú odborne ambiciózne práce bez lektorského zásahu a aspoň základného oponentského konania, ako aj to, že nimi publikované texty obsahujú tvrdenia bez odkazu na ich zdroj a podobne. Známy prípad aktivistu Michala Kravčíka, ktorého práce preukázateľne obchádzajú matematické pravidlá a fyzikálne zákony, je len extrémnym a skôr ojedinelým príkladom, ktorý však zakrýva oveľa závažnejšie dôsledky nezodpovednosti v treťom sektore. Publikovanie neoverených výstupov je veľmi rozšíreným javom a prostredníctvom neho strácajú kredit i renomovaní autori, pretože aj v ich prácach sa môžu vyskytnúť chyby, ktoré by v štandardnom oponentskom konaní boli včas opravené. Okrem toho, možnosti neseriózneho publikovania cez tretí sektor zneužívajú mnohí vedeckí pracovníci zo štátneho sektoru, ktorí tieto nekvalitné publikácie využívajú na splnenie svojich publikačných povinností.

Pozitívne dôsledky slobody

Tretí sektor je fenomén, ktorý v porovnaní so štátnym a trhovým prostredím poskytuje priestor pre vyššiu početnosť verejne prospešných skutkov, kvalitných návrhov a efektívnych riešení, ale i vyššiu početnosť javov na opačnom morálnom póle. Je to dôsledok oveľa väčšej miery individuálnej slobody, ktorú poskytuje. Toto zistenie však nedáva žiaden dôvod k tvrdeniu, že by bol všeobecne morálnejším alebo spoločensky potrebnejším „odvetvím“, než sektor štátny, či trhový.

Vzťah slobody a zodpovednosti je pre každého človeka veľkou morálnou výzvou. Tretí sektor je vhodným priestorom práve pre tých, ktorí majú odvahu a túžbu tento súboj v sebe riešiť. Pre mňa, priaznivca slobody, je to impulz dostatočne silný na to, aby som bol ochotný obhajovať tretí sektor i napriek všetkým negatívam, ktoré sloboda v ňom so sebou nesie.

Vyšlo na Changenet, 8.1.2004