Domino Fórum, 16/2001:Enviromoroni v defenzíve

/Američania prestávajú veriť hrozbe globálneho oteplenia./

Tri z veľkých tém, ktoré zamestnávajú americkú spoločnosť v posledných týždňoch, poodhaľujú i mnoho právd o slovenskej politike. Kým k totalitnému režimu v Číne dokáže u nás zaujať postoj i zopár rozumnejších ľavicových predstaviteľov a potreba zníženia daní je jasná aspoň malej časti pravého spektra, k americkému zamietnutiu kjótskych protokolov o globálnom oteplení sa nevyjadruje nikto.

Podobne je to i s verejnou mienkou: Ak sa pokúsite diskutovať s priateľmi na tému Číny, môžete nájsť aspoň malú mieru zhody v názore na škodlivosť akéhokoľvek totalitného režimu. Ak sa však pustíte do riskantnej témy potreby zníženia daní, hrozí Vám jedovatá reakcia: obvinenie z nadŕžania boháčom a bezsúcitného postoja k chudobným. Celkom isto však vôbec nenájdete odvahu spochybňovať boj proti globálnemu otepleniu. Veď uznajte: môžete byť dnes obvinení z ťažšieho zločinu, než je ľahostajnosť k životnému prostrediu?

Čo sa stalo

"S našimi spojencami sa budeme naďalej snažiť o redukciu skleníkových plynov v atmosfére, ale nebudem akceptovať plán, ktorý poškodí našu ekonomiku a pracujúcich", povedal nový americký prezident po stretnutí s nemeckým kancelárom G.Schröderom na margo svojho nedávneho rozhodnutia o nepripustení ratifikácie kjótskych protokolov o globálnom oteplení. George W. Bush prejavil veľkú dávku odvahy postavením sa voči mienke Gorových demokratov, ekologických aktivistov i najbližších amerických spojencov, predstaviteľov Európskej únie. Nie nadarmo vzbudzuje jeho typ politiky medzi zakríknutými konzervatívnymi silami veľké nádeje a šepká sa o nadviazaní na reaganovskú éru.

Zmena politiky USA nástupom nového prezidenta však v prípade globálneho oteplenia nie je až tak výrazná. Hoci z nášho vzdialeného pohľadu sa zdá, že Bush zasadil nečakaný knokaut dobre sa rozvíjajúcej myšlienke, fakty svedčia o pravom opaku. Strach z hrozby globálneho oteplenia v Amerike už niekoľko rokov slabne a všetko nasvedčuje tomu, že sa stane len nostalgickou spomienkou na roky devätdesiate (tak ako freóny boli témou rokov 80-tych), čo by mohol byť dobrý signál pre začiatok objektívneho posudzovania problému. Ani bývalá Clintonova administratíva sa totiž k dohovorom z Kjóto nestavala príliš ústretovo a obštrukčná politika demokratov bola aj príčinou neúspechu stretnutia účastníkov Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene (COP 6) v Haagu na jeseň minulého roku. Naviac, Bush problém globálneho oteplenia vôbec neignoruje, iba uprednostňuje zodpovednosť za svetový vývoj v zmysle viery v potrebu zachovania si mocenského postavenia USA. Odmieta súhlasiť s protokolom, ktorý zvýhodňuje rozvojové (väčšinou totalitné) štáty a diskriminuje americký ľud.

Globálne oteplenie je v Amerike už dlhší čas rozšíreným objektom vtipov, satirických animovaných seriálov a témou pre nočné televízne šou. Je len jednou z množstva kontroverzných otázok, ktoré polarizujú americkú verejnú mienku. Ani dnes, po niekoľkých rokoch práce Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC) a zverejnenom množstve iných vedeckých štúdií nepozná totiž ľudstvo presvedčivé odpovede na otázky, ktoré celý boom okolo oteplenia rozpútali: či existuje globálne oteplenie v celom rozsahu atmosféry a zemskej plochy, aký význam má obsah skleníkových plynov na zmenu klímy, ale najmä, do akej miery vplýva na oteplenie ľudská činnosť. Vedecká obec je rozdelená, pretože zložitosť klimatických procesov a potreba dlhodobých meraní neumožňuje dať plnohodnotné odpovede v kratšom čase, než je niekoľko desiatok, či stoviek rokov.

To naše Slovensko

Tu, v závetrí Európy, však panuje obvyklý pokoj. Vedecká obec je jednotná v presvedčení o nevyhnutnosti okamžitej redukcie skleníkových plynov, niektorí slovenskí "enviromoroni" (ako v USA ironicky prezývajú extrémnych ekologických aktivistov) považujú dohovory z Kjóto dokonca za príliš slabé a neúčinné. Všade tu cítiť pachuť komunizmu: médiá prezentujú vízie o všemožných spôsoboch blížiaceho sa konca sveta a akákoľvek snaha o konštruktívnu odbornú debatu končí spochybnením zdroja, z ktorého tie "zlé" názory vychádzajú. Tými zdrojmi sú samozrejme "hnusné imperialistické" združenia, platené "bezohľadnými" kapitalistami, ktorí si vo svojej túžbe po peniazoch objednávajú skresľovanie faktov.

Apropo, zdroje. Každý problém, nech je akokoľvek vedecky podložený, býva obvykle interpretovaný mnohými spôsobmi, vychádzajúcimi z odlišných svetonázorov. Tie názory, ktoré sú príbuzné, tvoria potom ucelené zdroje informácií. V prípade globálneho oteplenia však vládne na Slovensku len jediný pohľad. Ten, ktorý pochybuje a relativizuje, kladie práva človeka na úroveň práv ostatnej živej a neživej prírody a šíri strach tým, že považuje človeka nie za tvorcu hodnôt, ale za škodnú, ktorá zničí všetko, do čoho sa pustí. Spochybňuje tak právo človeka využívať svoje najväčšie dary – tie, ktoré ho odlišujú od zvierat.

Je to relikt režimu, ktorý uznával len jedinú interpretáciu sveta. Ak sa u nás doposiaľ argumentuje z pozície rokmi vnútenej nadradenosti jediného názoru, potom nám treba zjaviť aj tú najjednoduchšiu pravdu. Existujú aj iné názory, Slovensko. Tá bitka o vedecké dôkazy je celkom ničotná oproti súboju svetonázorov, ktorý sa na tomto poli odohráva. Spochybňovanie nezávislosti niektorých súkromných zdrojov má oveľa menšie opodstatnenie, než spochybňovanie tých zdrojov, ktoré sú závislé od štátneho rozpočtu. Inak povedané, aj vedci majú radi peniaze a odborníci z mnohých inštitúcií ustanovených len za účelom skúmania klimatickej zmeny (napr. IPCC) by stratili príjmy, ak by sa vplyv ľudskej činnosti na globálne oteplenie ukázal byť omylom.

Americký postoj ku dohodám o redukcii skleníkových vplyvov nie je v žiadnom prípade ľahostajným zavrhnutím otázky. Ak sa má počínanie Busha začať vnímať slovenskou verejnosťou pozitívne, musí sa nájsť politická sila, ktorá sa zbaví bojazlivého taktizovania a otvorí pred verejnosťou svoju trinástu komnatu. Sila, ktorá začne nahlas hovoriť o ľavicových postojoch predstaviteľov Európskej únie, o ekologickom extrémizme ako reálnej hrozbe pre slobodu, ako aj o kvalite slovenských médií, ktoré sa vo svojej profilácii za desať rokov takmer nikam nepohli.

Je to výzva na ofenzívu proti názorom, ktoré tu stále sú, iba si prefarbili svoj červený plášť nazeleno.

■

Vyšlo v týždenníku Domino Fórum, č. 16/2001