Zsolt Simon nastupoval do funkcie ministra pôdohospodárstva s ambíciou očistiť rezort od netransparentných praktík desaťročnej vlády Petra Baca a Pavla Koncoša. To sa mu do istej miery i podarilo a mohlo by to byť hodnotené pozitívne, nebyť toho, že jeho systémová zmena skĺzla do vládnutia, ktoré možno charakterizovať ako legálne využívanie možností, ktoré poskytuje skostnatená socialistická štruktúra ministerstva.
V dôsledku toho sa Simonovo ministerstvo stalo najmä inštitúciou, ktorú navštevovali lobisti s veľkou pravdepodobnosťou úspechu. Jedným z programových zámerov vlády vo vzťahu k reforme verejnej správy bolo realizovať efektívny, štíhly a nie drahý štát, pričom nástrojom týchto zmien malo byť znižovanie administratívy v štátnej správe. Z hľadiska neefektívnej a nadbytočnej účasti vlády v oblastiach, ktoré nepatria medzi jej prirodzené úlohy, patrilo ministerstvo pôdohospodárstva (MP SR) pri nástupe Zsolta Simona do funkcie k negatívnym a absolútnym „rekordérom“. Ministerstvo zodpovedalo za správu obrovského množstva štátneho majetku vrátane väčšiny poľnohospodárskej a lesnej pôdy v SR, iných nehnuteľností a aktív. Zároveň financovalo takmer 30 príspevkových a rozpočtových organizácií, pričom mnohé z nich plnili činnosti, ktoré dodnes pôsobia paralelne so súkromným, nedotovaným sektorom (napríklad poradenstvo či rôzne servisné práce).
Ako to dopadne, keď si minister namiesto redukcie neefektívnych činností rezortu zvolí stráženie štátneho „revíru“, svedčí niekoľko nasledujúcich príkladov.
.lesy SR
V roku 2002 vlastnil štát viac ako 40 percent výmery lesov na Slovensku, pričom nakladal i s ďalšími 19 percentami neštátnych pôd. Drvivú väčšinu týchto pôd obhospodaroval centralizovaný štátny podnik Lesy SR, ktorý v tých časoch vykazoval mimoriadne zlé hospodárske výsledky i veľké podozrenia z netransparentného hospodárenia. I preto sa vláda vo svojom programovom vyhlásení zaviazala vykonať transformáciu štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Príprava tohto kroku však bola od počiatku sprevádzaná koaličnými spormi SMK a SDKÚ. Zatiaľ, čo SMK preferovala, podľa viacerých zdrojov, ponechanie centralizovanej formy riadenia firmy, ktorá vyhovovala najmä štátno-zamestnávateľskej loby, SDKÚ presadzovala trhovo konformnejšiu decentralizáciu riadenia podniku, ale bez skutočného záujmu o zbavenie firmy štátneho vplyvu jej konečnou privatizáciou. Pod vplyvom štátnych lesných manažérov totiž vláda už v roku 1999 v novele zákona o podmienkach prevodu majetku štátu protekcionisticky presadila, že Lesy SR sú prirodzeným monopolom a predmetom privatizácie tak nemôže byť lesný fond vo vlastníctve štátu. Namiesto snahy o vyňatie lesov spod pôsobnosti zákona a presadenie transparentnej privatizácie lesov však Zsolt Simon minulý rok presadil podobnú legislatívnu zábranu i do znenia nového lesného zákona. Dodajme len, že tak, ako minister legislatívne podporil budúcnosť tejto štátnej firmy, v závere svojho pôsobenia presadil i zastavenie transformácie podniku na akciovú spoločnosť, ktorú jeho ministerstvo pripravovalo celé štyri roky...
.hydromeliorácie
Podobným spôsobom pristupoval Zsolt Simon k správe hydromelioračného majetku štátu.
V rokoch 1960 – 1990 bola na Slovensku vybudovaná rozsiahla sieť hydromelioračných zariadení (HMZ) predovšetkým ako súčasť závlahových a odvodňovacích sústav s investíciami presahujúcimi niekoľko desiatok miliárd korún. V roku 2002 zotrvával tento rozsiahly majetok vo vlastníctve štátu, čo spôsobovalo neustály rast problémov, najmä dlhodobú a systematickú devastáciu jeho veľkej časti. K podstatnému zlepšeniu situácie mohla prispieť privatizácia HMZ, čo by bolo v súlade s programovým cieľom vlády zavádzania trhových podmienok a slobodnej konkurencie v poľnohospodárstve. MP SR pod vedením Zsolta Simona však o privatizácii HMZ nikdy neuvažovalo, naopak, niekoľkokrát menilo koncepciu ich rozvoja v prospech rôznych jemu „podriadených“ štátnych firiem. Najprv inicioval Zsolt Simon vznik samostatného štátneho podniku Hydromeliorácie, ktorý prevzal správu väčšiny HMZ od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (SVP). Následne minister predkladal na pripomienkovanie niekoľko návrhov na riešenie transformácie HMZ, ktoré uvažovali raz o založení samostatnej štátnej akciovej spoločnosti, inokedy a prenájme HMZ závlahovým družstvám. V poslednom návrhu však presadil transformáciu správy HMZ na Slovenský pozemkový fond, teda tú istú inštitúciu, ktorá HMZ spravovala už pred prechodom kompetencií na SVP... Nie je jasné, do akej miery súvisel zlý koniec pokusov o transformáciu HMZ s konkurzom na nového riaditeľa štátneho podniku Hydromeliorácie v roku 2005. V tejto súvislosti sa totiž objavilo podozrenie z netransparentného rozhodnutia o víťazovi konkurzu, ktorým sa stal spomedzi uchádzačov najmladší, odborne celkom neznámy a manažérsky najmenej skúsený Ervin Bankó, ktorého predchádzajúce pôsobiská svedčili o prepojení na niektoré silné podnikateľské skupiny. Isté je, že niekoľko dní po zverejnení tejto informácie sa Ervin Bankó vzdal funkcie riaditeľa a Zsolt Simon začal presadzovať kroky smerujúce k zrušeniu štátneho podniku Hydromeliorácie.
.príspevkové organizácie
Ministerstvo pôdohospodárstva je inštitúcia, ktorá financuje desiatky svojich príspevkových a rozpočtových organizácií, navyše v jej kompetencii pôsobí viacero štátnych podnikov. Napriek tomu, že transfer zo štátneho rozpočtu pre príspevkové organizácie MP SR presahuje ročne sumu jednej miliardy korún (v roku 2003 viac ako 1,2 miliardy Sk), ministerstvo prejavuje minimálnu snahu o ich redukciu a žiadnu snahu o ich privatizáciu. Táto oblasť pôsobenia odhalila vari najväčšiu ministrovu afinitu k štátno-zamestnávateľským lobistickým skupinám.
V roku 2004 presadilo MP SR schválenie nového zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Jedným z cieľov zákona bolo i zabezpečenie kontroly a prevencie ochrany pôdy na Slovensku.
Napriek tomu, že v ochrane iných zložiek životného prostredia (najmä vody a ovzdušia) plní túto funkciu rozpočtová organizácia ministerstva životného prostredia s presne stanovenými kompetenciami (Slovenská inšpekcia životného prostredia), v ochrane pôdy bola táto úloha pridelená Výskumnému ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP), teda rezortnej výskumnej organizácii, ktorej minister pridelil nie veľmi jasné kompetencie takzvanej pôdnej služby. Nie je zvykom, aby zákony poverovali úlohami vo verejnom záujme konkrétne príspevkové organizácie, no VÚPOP toto „šťastie“ mal.
Iné rezortné príspevkové organizácie Zsolt Simon transformoval na neziskové s využitím nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého môže príspevkovou organizáciou ostať len organizácia, v ktorej menej ako 50 percent výrobných nákladov pokrývajú tržby. Z hľadiska dotačnej podpory a vplyvu MP SR však táto transformácia nepriniesla v rezorte žiadne zásadné zmeny. Týmto spôsobom tak ostali pod vplyvom MP SR viaceré poradenské, „koncepčné“, vzdelávacie a vedecké inštitúcie ako Agroinštitút (jeho súčasťou je veľký hotel v lukratívnej blízkosti nitrianskeho výstaviska s dobrými vyhliadkami na fungovanie v súkromnom sektore), Ústav vedecko- technických informácií pre pôdohospodárstvo či Výskumný ústav potravinársky, teda ďalšie z rezortných výskumných a poradenských pracovísk, ktoré získali ochranu zo zákona. Ďalšie výskumné rezortné pracoviská ponechal Zsolt Simon buď bez zmeny, alebo ich zlúčil do nových „príspevkoviek“ (takzvaných centier pre lesnícky a poľnohospodársky výskum), alebo „ukryl“ v iných rezortných organizáciách (napríklad v štátnom podniku Hydromeliorácie).
.chôdza v postoji
Ak porovnávame súčasný stav ministerstva pôdohospodárstva s obdobím pod vedením predchodcov Zsolta Simona, potom zjavná zmena k lepšiemu spočíva najmä v zavedení niektorých protikorupčných opatrení (vrátane spôsobu informovania verejnosti), v zrovnoprávnení podmienok podnikania na pôde pre všetky formy hospodárenia i v čiastočnej schopnosti ministra čeliť rôznym tlakom agrárnej komory (najmä na vyššie rezortné dotácie). Väčšina týchto opatrení však bola buď podmienkou vstupu Slovenska do EÚ, alebo vynútená nariadeniami vlády.
Samostatnou kapitolou činnosti Zsolta Simona boli jeho postoje k znižovaniu regulácií v sektore, ktoré nie sú predmetom tohto textu. Z hľadiska jedného z hlavných programových cieľov vlády, ktorým bolo realizovať efektívny, štíhly a nie drahý štát, však Zsolt Simon zostal v klasickej polohe ministrov, ktorých vládnutie spočíva v hýbaní figúrkami na šachovnici štátnej moci.
Text bol publikovaný v týždenníku .týždeň, č. 21/2006, 22.5.2006
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára