Sme, 14.5.2004: Prečo nedoplácať poľnohospodárom

Každoročne najostrejší politický spor v agrárnom sektore sa vedie o objem podpory farmárov. Dôležité však je uvedomiť si, aký podiel z príjmu farmárov je skutočným objektom sporu. Dominantný zdroj príjmu farmára pochádza z predaja jeho výrobkov. Podiel príjmov prostredníctvom intervenčnej politiky štátu, ktorú tvoria napríklad cenové regulácie, dovozné clá a najmä množstvo dotácií, je na celkovom príjme len menšinový. Podľa odhadu producentskej podpory od OECD sa v EÚ pohybuje na úrovni približne 38 %. Slovensko s pôvodnou úrovňou 22 % smeruje tento rok k EÚ zvýšením objemu podpory takmer o polovicu.

K hlavnému príjmu zo svojej obchodnej činnosti získajú slovenskí farmári tento rok podporu vo výške 6,7 mld. Sk priamo z EÚ. K tejto sume pribudne ďalších 8,5 mld. Sk (v bežných transferoch) zo štátneho rozpočtu. Dôvodom minuloročných protestov farmárov bol pôvodný úmysel ministerstva financií nedoplácať k priamym platbám doplatok zo štátneho rozpočtu vo výške, ktorá bola vyjednaná s EÚ, ale len jej polovicu, čím by boli ukrátení o približne 2 mld Sk z uvedenej sumy. Proti podobnému zámeru MF SR na budúci rok (doplácať len tretinu z vyjednaného národného doplatku) sa poľnohospodári opäť bránia, argumentujúc najmä hrozbou zníženia konkurencieschopnosti nášho poľnohospodárstva. Iste, žiadna strata podpory neprispieva k zlepšeniu schopnosti konkurovať na trhu predotovaného poľnohospodárstva v EÚ. Okrem toho, v dôsledku pokrivenej kalkulácie zo strany EÚ budú naši farmári dostávať objemovo menej peňazí, než naši susedia. Taktiež je nespravodlivé, že do EÚ vstupujeme za podmienok kráteného prístupu k dotáciám z rozpočtu EÚ, čo potrvá až do roku 2013. Otázne však je, do akej miery sú tieto fakty vážnejšími argumentmi než výhody zrušenia národného doplatku a dotácií vôbec.

Tohto roku finančná podpora slovenských farmárov prudko vzrastie. Objemový nárast je oveľa rýchlejší, než potreba vyrovnávať podmienky konkurencie našich farmárov na európskom trhu. Význam tejto snahy je navyše naštrbený skutočnosťou, že slovenskí poľnohospodári majú výrazne nižšie náklady na mzdy, nižšie náklady na energie a niektoré ďalšie faktory ovplyvňujúce hospodárskych výsledok fariem veľmi podobné s úrovňou EÚ (napríklad v miere zamestnanosti, či vzdelanosti farmárov). Napokon, ani mnohí farmári nepopierajú, že vyrovnávanie cien s EÚ možno očakávať skôr pozvoľné a postupné. Pozitívne trendy vývoja nášho poľnohospodárstva naznačujú i výsledky simulácie dosahov vstupu do EÚ na slovenské poľnohospodárstvo zo strany rezortného výskumu.

Súboj o miliardy pre „chlebové odvetvie“ robí hmlu nad všetkými nepriaznivými dôsledkami dotácií v poľnohospodárstve: od obrovských deformácií podmienok konkurencie (uvážme, že len v podpore znevýhodnených oblastí môže byť rozdiel medzi dvoma susednými parcelami až 2 tisíc Sk na hektár) až po široké možnosti zneužívania prostriedkov na iný, než cielený účel. Dotačná politika EÚ brzdí liberalizáciu svetového obchodu a nepriamo poškodzuje nášho spotrebiteľa i hospodársky nízko rozvinuté krajiny. Ak zrátame straty, ktoré spôsobuje neefektivita systému prerozdeľovania, s obrovskými stratami spôsobenými nadmerne reštriktívnou politikou EÚ (napríklad v zbytočných obmedzeniach podnikania v chránených územiach a v zraniteľných oblastiach), môžeme získať sumu oveľa vyššiu, než tú, o ktorú sa cítia poľnohospodári ukrátení. Zmieňované problémy však ostávajú na pokraji záujmu poľnohospodárov. Národný doplatok k priamym platbám možno zamietnuť v plnom rozsahu. Ekonomické riziká opatrenia sú oveľa nižšie než ponúkajúci sa prospech, ktorý spočíva v očistení agrárneho trhu od neefektívne hospodáriacich fariem (tak, ako to spôsobili radikálne dotačné reštrikcie v Novom Zélande), v znížení rizík korupcie, či úspore verejných financií v prospech dôležitejších investícií. Ministerstvo financií v návrhu rozpočtových východísk na roky 2005-2007 však zostáva svojim nedotiahnutým a ekonomicky neodôvodneným postojom na polceste.

Článok bol uverejnený v denníku SME, 14.5.2004