HN, 26.3.2004: Skleníkové plyny a nadpráca únie

Návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý prechádza pripomienkovým konaním, reflektuje povinnosti Slovenska vyplývajúce z príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Európskej rady. EÚ podporuje Kjótsky protokol k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy. V snahe o zníženie nepriaznivého dosahu účinkov protokolu na konkurenciu podnikateľov produkujúcich skleníkové plyny sa smernicou umožňuje obchodovanie s kvótami týchto emisií (najmä oxidu uhličitého).

inzercia
Návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý prechádza pripomienkovým konaním, reflektuje povinnosti Slovenska vyplývajúce z príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Európskej rady. EÚ podporuje Kjótsky protokol k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy. V snahe o zníženie nepriaznivého dosahu účinkov protokolu na konkurenciu podnikateľov produkujúcich skleníkové plyny sa smernicou umožňuje obchodovanie s kvótami týchto emisií (najmä oxidu uhličitého). Okrem toho sa však od členských štátov požaduje zavedenie komplikovaného systému štátnej kontroly obchodovania s kvótami. Podnikateľská sloboda v tejto oblasti je podriadená rozhodnutiu príslušného orgánu, ktorý bude rozdeľovať emisné kvóty a realizovať kontrolnú a sankčnú funkciu dodržiavania emisných limitov. Slovenská aproximácia normy ide navyše nad rámec povinností ukladaných úniou, keďže podobnému systému prispôsobuje i producentov ďalších znečisťujúcich látok (oxidu siričitého a oxidov dusíka).
Zavedenie obchodovania s emisiami skleníkových plynov je sporným rozhodnutím EÚ, ktorá svoju pôvodnú chybu – teda súhlas s Kjótskym protokolom – kompenzuje ďalším omylom. Kjótsky protokol už dávnejšie odmietol prijať najväčší producent skleníkových plynov, USA, a pre ďalších významných producentov (napríklad Rusko, Indiu, Čínu) nevyplývajú z protokolu podstatné obmedzenia. Okrem toho, názorový prúd spochybňujúci význam protokolu pre zníženie globálnej teploty atmosféry, ako i samotnú antropogénnu príčinu globálneho otepľovania, silnie už i vo vedeckej obci. Všetko nasvedčuje tomu, že globálne otepľovanie ako radikálna ekologická téma má svoje najlepšie roky za sebou.
Systém obchodovania s emisiami obchádza tých, ktorých sa znečisťujúca externalita týka najviac, t. j. vlastníkov a užívateľov okolitej krajiny. Podnikateľ (producent emisií) nie je viazaný dohodou s nimi, ale so štátnym orgánom, ktorý prideľuje kvóty, vedie register ich držiteľov a spracúva plán rozdeľovania kvót. Nie trh, ale štát dominantne ovplyvňuje to, kto a do akej miery môže znečisťovať ovzdušie. EÚ považuje obchod s emisiami za nástroj podporujúci slobodný trh, ktorý má byť zároveň impulzom na ekologicky prospešné investície. V skutočnosti však systém nezabráni nevýkonným producentom odpredávať svoje kvóty silnejším, takže ich príjem z predaja bude mať charakter podpornej dávky, zatiaľ čo kupujúcim zvýši výrobné náklady. Okrem toho, v prípade obchodovania s ovzduším nie je možné eliminovať ani prípady špekulatívneho získavania kvót, nekontrolovateľnej produkcie emisií mimo limitov, ako aj netransparentného zasahovania do procesu rozdeľovania kvót.
Podrobnosti národného alokačného plánu kvót na budúci rok zatiaľ nie sú známe. Vzhľadom na skutočnosť, že produkcia skleníkových plynov na Slovensku je dlhodobo pod limitom požadovaným Kjótskym protokolom, možno očakávať, že slovenskí podnikatelia budú z novej normy väčšinovo profitovať. Nezaobíde sa to však bez zbytočnej byrokratizácie podnikania a eskalácie rizika, že pozitíva vplyvu opatrenia na ochranu životného prostredia budú celkom bezvýznamné. Celé opatrenie je totiž nesystémové a jeho účinnosť zrejme nebude vzhľadom na komplikovanosť mechanizmov správy a technickú nemožnosť precíznej kontroly veľmi vysoká.
Systém obchodovania s emisnými kvótami je typickým prípadom zbytočného opatrenia z produkcie úradníkov EÚ, ktorí si legislatívou vytvárajú vlastnú náplň práce. Ich činnosť totiž do veľkej miery len zdvojuje podobnú prácu úradníkov národných vlád, ktorí ju vykonávajú už mnoho rokov. Smernicou EÚ vznikol nový úrad, ktorý má dohliadať nad činnosťou národných vlád vyžadujúc rozsiahle plány, analýzy a programy. Z hľadiska efektivity je to kontraproduktívne riešenie.
Rozsiahlosť súčasného návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami je možné obmedziť len zrušením obchodovania s emisiami znečisťujúcich látok, ktoré súčasný návrh upravuje nad rámec smernice EÚ. Vzhľadom na blížiace sa členstvo Slovenska v EÚ a jeho dávnejšiu ratifikáciu Kjótskeho protokolu sú však naše možnosti veľmi obmedzené.

(Projekt Systém včasného varovania Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika)

Článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách dňa 26.3.2004