Domino Fórum, 7/2004:Agrokšeft

Poľnohospodárske dotácie sú synonymom bezpečného kradnutia a vstup do Európskej únie na tom veľa nezmení.

Predtým
V priebehu minulého roka uskutočnil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) previerku v rezorte Ministerstva pôdohospodárstva, zameranú najmä na kontrolu transparentnosti použitia agrárnych dotácií v roku 2002, teda ešte počas ministrovania ľavičiara Pavla Koncoša. Podľa informácií TASR kontrola poukázala na to, že v rozpore so zákonnými či etickými pravidlami boli poskytnuté dotácie vo výške približne 1 miliardy korún. Ak uvážime, že išlo o kontrolu z balíka zhruba 8,5 miliárd korún priamych dotácií a kontrolovaná bola údajne len menej ako polovica regionálnych odborov ministerstva pôdohospodárstva (RO MP SR), potom je prinajmenšom desaťpercentný "úlet" finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu veľmi pozoruhodným podvodom.
Z hľadiska dlhodobého trendu vývoja korupcie v rezorte však nejde v tomto prípade o podstatné zhoršenie situácie. NKÚ spolu s ostatnými orgánmi kontroly sa previerke agrárnych dotácií venujú výraznejšie už od nástupu prvej Dzurindovej vlády a ich zistenia sú vždy veľmi podobné. V tomto období bolo zistené neoprávnené čerpanie kapitálových výdavkov vo výške mnoho desiatok miliónov korún, použitie dotácií v rozpore s podmienkami zmlúv, množstvo porušení zákonov, nereálnosť podnikateľských zámerov atď. Ak prirátame dlhoročnú neochotu Pavla Koncoša informovať o udelených dotáciách a podriadiť sa uzneseniu vlády k tejto povinnosti, potom podobnosť jeho prístupu s "bacovaním" ministerstva pred rokom 1998 je príznačná.
Minister Zsolt Simon po nástupe do funkcie avizoval snahu o výrazné sprísnenie kontrolných mechanizmov využitia dotácií. V priebehu minulého roka došlo vskutku k zlepšeniu informovania o poskytnutých dotáciách v agrorezorte. V troch štvrtinách regionálnych odborov MP SR, ktoré sú hlavnou hybnou pákou rozdeľovania podpory, bolo zároveň vymenené vedenie. Pozitívna zmena postihla štatút jednej z komisií udeľujúcej dotácie a zjavný je i úmysel nevyplácať dotácie dlžníkom. Z hľadiska účinného boja proti korupcii sú to však zlepšenia, ktoré menia okolnosti, ale nie podstatu problému. V roku 2003 zostali totiž všetky vysoko zneužiteľné dotačné položky a mechanizmy zachované. Neexistuje technicky korektná metóda, ktorá by dokázala skontrolovať použitie desiatok miliónov korún na niektoré zúrodňovacie opatrenia. O udelení dotácií naďalej rozhodoval subjektívny úsudok komisií. Chronickým problémom je vymáhanie vrátenia neoprávnene použitých dotácií, keďže mnohé obchodné spoločnosti prijímajúce milióny korún dotácií po odhalení podvodu jednoducho "skrachujú". Vysoké sú i riziká manipulácie s nepriamymi nástrojmi podpory (napríklad úverová či exportná politika), takže už dnes môžeme predpokladať, že výsledky kontroly v rezorte za uplynulý rok nebudú omnoho lepšie.

Teraz
Typickým príkladom zlyhania súčasnej koncepcie podpory poľnohospodárstva je prípad súkromne hospodáriaceho roľníka (SHR) Ladislava Minariča zo Senca, ktorý podal minulý rok v zmysle výnosu MP SR štandardnú žiadosť o udelenie dotácie na fungujúcu prevádzku chovu králikov. Ministerstvo v zastúpení regionálneho odboru v Bratislave a príslušnej komisie rozhodlo o neudelení dotácie s odôvodnením, že žiadateľ je dlžníkom voči štátnemu rozpočtu v Intervenčnej poľnohospodárskej agentúre (IPA). Počínanie ministerstva má však mnoho sporných okolností, ktoré svedčia o neprehľadnosti systému a jeho rizikovosti z hľadiska transparentnosti rozhodovania. Žiadateľ tvrdí, že ministerstvo ho po celý rok neinformovalo, že dotácia, s ktorou počíta vo svojich príjmoch, mu nebude udelená. Sporný dlh vznikol podľa neho obchodom jeho osoby so Štátnym fondom trhovej regulácie (ŠFTR) ešte v roku 1995, porušením podmienok zmluvy zo strany ŠFTR. Obvinenie zo vzniku dlhu, ktorý ministerstvo začalo vymáhať údajne až po niekoľkých rokoch, preto zásadne odmieta. Ministerstvo argumentuje ustanovením príslušného výnosu, podľa ktorého musí žiadateľ podať písomné vyhlásenie o tom, že ku dňu predloženia žiadosti neoprávnene nezadržiava prostriedky štátneho rozpočtu. Výnos však priamo nevylučuje udelenie dotácie dlžníkovi a takýto postup navyše nepostihuje nekontrolovateľných dlžníkov rozpočtu z iných zdrojov, než z MP SR. Predovšetkým však ministerstvo vzhľadom na rozporové konanie postráda rozhodnutie súdu, že Ladislav Minarič je skutočným dlžníkom. O neudelení dotácie rozhodla konkurzná komisia len na základe subjektívneho tvrdenia IPA ako nástupníckej organizácie ŠFTR. O chaotickom jednaní ministrových podriadených svedčí i fakt, že v liste Ladislavovi Minaričovi minister uvádza, že údajným dlžníkom štátneho rozpočtu je firma AGROREAL Slovakia s.r.o. Tá je síce prepojená so živnostníkom Minaričom, ale žiaden dlh voči štátnemu rozpočtu nemá (spoločnosť vznikla až 4 roky po údajnom vzniku dlhu).
I keby bolo nevyplácanie dotácií potenciálnym dlžníkom v možnom rozpore s právami žiadateľov, snaha ministerstva o zabránenie prístupu k dotáciám zo strany ich zneužívateľov by mohla byť prinajmenšom sympatická. Argumentácia vedenia RO MP SR Bratislava však v tomto prípade svedčí skôr o dodatočnom zakrývaní podozrivého rozhodnutia, pretože regionálna komisia síce zamietla podnikateľovi dotáciu v hodnote niekoľko stoviek tisíc korún, avšak v ten istý rok a podľa rovnakého výnosu mu priznala inú dotáciu na rastlinnú výrobu. Hoci išlo o neporovnateľne nižšiu sumu, principiálnosť ich rozhodovania to jednoznačne vyvracia. Krátenú, no vyše stotisícovú dotáciu obdržal od nich podnikateľ i v roku 2002. Zistenia orgánov kontroly navyše naznačujú, že "dôslednosť" vo vylučovaní potenciálnych dlžníkov sa zo strany pracovníkov odborov neuplatňovala vždy. Aký bol teda skutočný dôvod pre neudelenie dotácie? Riaditeľ RO MP SR v Bratislave a predseda regionálnej konkurznej komisie Justín Skaličan sa pre redakciu odmietol k téme podrobnejšie vyjadriť.

Potom
Drvivá väčšina poľnohospodárskych dotácií po roku 1989 bola rozdeľovaná na základe subjektívneho rozhodovania štátnych úradníkov a nimi vytvorených komisií. Uvedený prípad je len jedným z mnohých signálov o tom, že to bol systém, ktorý podporoval klientelistické preferovanie tých, čo "majú kontakty" na "správnych miestach". Na pozadí pravidiel ustanovených výnosmi sa tak mohla rozvinúť sieť spriaznených firiem, ktoré mohli dostať mnohomiliónové dotácie na akýkoľvek investičný zámer.
Rok 2004 znamená postupný prechod na systém kontroly dotácií uplatňovaný v Európskej únii. Vyjednaný zjednodušený systém platieb na plochu v prechodnom období (minimálne do roku 2006) činí významnú časť dotácií nárokovateľnými zo zákona, čím výrazne znižuje vplyv štátnych úradníkov. Prvý zverejnený výnos, ktorý manažuje približne polovicu priamych platieb na plochu (ide o 27,5 % národný doplatok k 25 % platieb z EÚ), by mal spĺňať aspoň základné podmienky Integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS), najmä zavedenie presného identifikačného systému poľnohospodárskych parciel (LPIS). Jeho skúšobná prevádzka odhalila už minulý rok stovky hektárov neexistujúcich "bielych" plôch, na ktoré bola predtým vyplácaná podpora. LPIS však podľa našich informácií v čase podávania žiadostí podľa výnosu ešte nebol plne funkčný a verifikovaný.
"Európske" dotačné výnosy ministerstva budú zverejnené až po vstupe do únie. Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva, ktorú nedávno schválil parlament, však naznačuje, že podstatný diel dotácií (porovnateľný s priamymi platbami na plochu) ostane v pôvodných položkách a mechanizmoch rozdeľovania. Ani systém IACS totiž nemá možnosť zabrániť subjektívnemu rozhodovaniu komisií o projektoch, nekontrolovateľným investíciám do pôdy, či umelému vyrábaniu znevýhodnených oblastí, na ktoré upozornil minulý rok Európsky dvor auditorov i priame odhalenia v niektorých krajinách EÚ. Mimochodom, mnohomiliardová podpora znevýhodnených oblastí založená na nepresnej bonitácii pôd sa realizuje i u nás.
Tento rok čaká poľnohospodárov zvýšenie objemu dotácií v porovnaní s predchádzajúcim obdobím takmer o 50 %. Veľká časť dotácií síce nadobudne transparentnejší charakter, stane sa však typickou plošnou "sociálnou" dávkou, ktorá v trhovom agrárnom sektore nemá opodstatnenie. Systém IACS sprísni kontrolu použitia produkčnej podpory až po roku 2006 a zvyšnú väčšinu podpory postihnú skôr len kozmetické úpravy.
Z hľadiska zmeny pohľadu na význam dotácií v poľnohospodárstve a zvýšenia poctivosti ich využívania preto žiaden prevrat nehrozí.

Článok bol publikovaný v týždenníku Domino Fórum dňa 18.2.2004