V Európe opäť raz husto pršalo. Dážď zaplavil obydlia a utopil mnoho ľudí. V krajinách okolo južných Álp sa celkom isto rozprúdi ďalšia kontroverzná a strastiplná diskusia o tom, či bolo v silách človeka tej hrôze zabrániť. Napokon, máme s tým vlastné skúsenosti.
Už celé desaťročie trvá súboj slovenskej spoločnosti so starými i s tými najmodernejšími mýtmi. Tento zápas sa odohráva najmä na poli histórie, ekonómie či praktickej politiky. Za ním, celkom v pozadí, však pôsobí ilúzia o zdevastovanej slovenskej krajine a jej úmyselných ničiteľoch.
Tieto mýty sa týkajú všetkých zásahov človeka do životného prostredia. V poslednom období na Slovensku dominuje najmä problematika katastrofálnych povodní. Masmédiá s obľubou prezentujú rôzne vízie o príčinách rastúceho výskytu povodní, z ktorých vyplýva jasné stanovisko: tieto problémy si spôsobujú ľudia sami svojou činnosťou v krajine. Aké sú však skutočné fakty o povodniach?
Povodne v povodiach
Povodeň je jav prejavujúci sa náhlym a veľmi výrazným zvýšením prietoku vo vodnom toku, často spojeným so zaplavením priľahlého územia. Jediným zdrojom vody vo vodnom toku sú zrážky spadnuté na územie, ktoré je ohraničené "horizontom", teda orografickou, respektíve hydrogeologickou rozvodnicou. Táto plocha sa nazýva povodie. Voda odtekajúca vodným tokom opúšťa povodie tzv. uzatvárajúcim profilom, ktorý je obvykle bodom sútoku dvoch vodných tokov. Všetky povodia, ktorých vodné toky sa sústreďujú do tzv. hlavného toku, tvoria spolu riečnu sústavu.
Pre dimenzovanie protipovodňových opatrení je dôležitou informáciou priebeh tzv. povodňovej vlny, teda údaje o začiatku stúpania prietoku, kulminačnom prietoku, konci povodňovej vlny a jej objeme.
Príčiny vzniku povodní
Dominantnou príčinou vzniku povodní sú zrážky. Vyskytujú sa buď vo forme dažďa, alebo snehu. Sneh prispieva k vzniku povodní najmä na veľkých plochách v jarnom období. Nebezpečenstvo povodní sa zvyšuje, ak počas topenia snehu intenzívne prší. Dážď ovplyvňuje charakter možnej povodne predovšetkým intenzitou, dobou trvania a časovou následnosťou jednotlivých zrážok.
Povodia s veľkou plochou (spravidla nad 100 km2), sú ohrozované najmä súčasným topením snehu a dlhotrvajúcimi zrážkami strednej i nižšej intenzity. Tie súvisia s príchodom rozsiahleho frontálneho systému a ich povodňový efekt sa zvyšuje, ak dopadajú na pôdy nasýtené vodou z predchádzajúcich zrážok. Nedávnym prípadom takejto povodne u nás bolo vyliatie rieky Morava a zvýšenie hladiny Váhu, ktoré ohrozilo obyvateľov Piešťan v lete 1997. Iným prípadom je situácia, keď sa na sútoku stretnú dva toky s kulminačnými prietokmi.
Malé povodia, teda nižšieho rádu a plochy (do 100 km2), sú ohrozované najmä náhlymi zrážkovými udalosťami, keď je povodie "zaliate" dažďom s extrémne vysokou intenzitou a krátkym časom trvania. Keďže pôda "nestíha" vodu infiltrovať, veľká časť tejto zrážky odteká vzápätí povrchovým odtokom do vodného toku, pričom efekt odtoku je opäť zosilnený nasýtenou pôdou z predošlej zrážky. Takto vznikajú lokálne, ale veľmi ničivé povodne. Najznámejším prípadom bola katastrofa v povodí Malej Svinky v roku 1998.
Zaujímavou skutočnosťou je, že len menšia časť ročných úhrnov padnutých na povodie z neho odtečie vodnými tokmi. Oveľa významnejšia časť zrážok opúšťa povodie výparom. Pomer vody z povodia odtečenej a odparenej závisí od mnohých prírodných faktorov. Na Slovensku odteká vodnými tokmi asi 30% všetkých zrážok, u našich južných susedov však len necelých 10%. To znamená, že výparom sa v Maďarsku "stráca" až 90% zrážok.
Protipovodňová ochrana
Možnosti protipovodňovej ochrany veľkých povodí sú rôzne. V súvislosti s mýtmi o povodniach podlieha verejná mienka falošným predstavám najmä o troch možných spôsoboch ochrany proti povodniam: o prírodných vlastnostiach povodia, vodných nádržiach a úprave tokov.
Vlastnosti povrchu povodia (porast, jeho stav, sklon a orientácia svahov, druhy pôd atď.) vplývajú na schopnosť zadržiavať povrchový odtok, pričom miera tohto vplyvu sa zvyšuje charakterom rastlinného krytu povodia, najmä v prospech lesov a pasienkov.
Vodné nádrže sú schopné zadržať zvýšený objem vody vo vodnom toku. Svojím regulovateľným priestorom dokážu zadržať veľký objem vody, ktorým splošťujú priebeh povodňovej vlny, takže objem akumulovanej vody kontrolovane odtečie v oveľa dlhšom časovom intervale, než do nádrže pritiekol.
Úprava tokov má veľký význam pre bezpečné odvedenie povrchových vôd vo vodnom toku. Princíp tohto riešenia spočíva v optimalizácii hydraulických vlastností koryta tak, aby bolo schopné odviesť vysoké prietočné množstvá bez zaplavenia okolitého územia.
Okrem týchto opatrení poznáme ešte mnoho ďalších protipovodňových opatrení: protierózne priekopy, terasovanie, vrstevnicové obrábanie pôdy, špeciálne osevné postupy, delimitácia pôdneho fondu a iné.
Mýty a realita
V otázke protipovodňovej ochrany územia panuje v slovenskej verejnosti až zarážajúce množstvo mylných predstáv.
Jednou z nich je zaryté presvedčenie, že ďalšie zalesňovanie povodí môže významne zlepšiť protipovodňovú ochranu. Vplyv lesa na protipovodňovú ochranu totiž nie je ani zďaleka taký významný, za aký sa všeobecne považuje. Povrchový kryt i ostatné vlastnosti povodí môžu zohrávať pozitívnu rolu najmä vo veľkých povodiach. V experimentoch v Českej republike sa však ukázalo, že ani po úplnom výrube lesa v povodí sa významne nezmenil odtok vody z povodia, pretože túto funkciu lesa rýchlo prevzal nový porast. Jednoducho povedané, les na protipovodňovú ochranu vplýva pozitívne, ale nie rozhodujúco. Napriek tomu netreba zabúdať, že pomerné zastúpenie lesa na Slovensku je jedno z najvyšších v Európe a naďalej stúpa.
Mnoho hlasov sa ozýva proti kvalite lesov na Slovensku, ktorá je vraj veľmi zlá, a proti holorubom, spôsobujúcim údajne rapídny vzrast povrchového odtoku. Ani to však nie je pravda. Naše povodia sú zväčša v dobrom stave, s výnimkou nepočetných lokalít, ktorých porasty sú poškodené najmä priemyselnými imisiami. Zo zdravotného hľadiska patria naše lesy k lepšiemu európskemu priemeru. Čo sa týka holorubov, naše legislatívne normy neumožňujú vykonať holorub takého rozsahu, ktorý by významne zhoršil odtokové pomery povodia.
Vodné nádrže (VN) sú mediálne azda najkritizovanejším technickým opatrením proti povodniam. Tomuto odporu však chýba opodstatnenosť, pretože negatívnosť vplyvu VN na životné prostredie je veľmi nízka, takmer zanedbateľná. Netreba zabúdať, že VN sú spravidla viacúčelovými prvkami. Okrem transformácie povodňových vĺn regulujú prietok vody celoročne, umožňujú existenciu života v tokoch, sú zdrojom pitnej vody pre obyvateľstvo, úžitkovej vody pre priemysel, prostredím pre rekreáciu a v neposlednom rade zdrojom pre jednu z najekologickejších technológií výroby elektrickej energie. Proti výstavbe vodných nádrží však existujú i seriózne argumenty. Ich výstavba je ekonomicky veľmi náročná, ich situovaním môže dôjsť k porušeniu ľudských práv v súvislosti s vysťahovaním obyvateľstva, výška hladiny podzemných vôd v ich blízkom okolí sa mení. Toto sú východiská pre dôsledné zváženie spôsobu realizácie akejkoľvek novej stavby. V súčasnosti je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. na Slovensku 47 veľkých (nad 1 mml. m3) a 237 malých vodných nádrží, čo je dobrý základ protipovodňovej ochrany. Jedným z možných pomocných riešení do budúcnosti je návrat k oveľa lacnejším tzv. suchým poldrom, nádržiam, ktoré sa naplnia vodou len počas prechodu povodňovej vlny.
Úpravy tokov prešli pomerne búrlivým vývojom. Je pravda, že v prvopočiatkoch ich realizácie sa veľmi často nezohľadňovali ekologické a estetické aspekty zásahu, takže v mnohých prípadoch došlo k narušeniu okolitých ekosystémov. Niektoré toky sa v súčasnosti revitalizujú. No vďaka tomu, že 27% dĺžky vodných tokov v správe SVP je upravených a asi 10% dĺžky má ochranné hrádze, najosídlenejšie oblasti Slovenska majú základnú protipovodňovú ochranu.
Vari najpikantnejším príkladom všeobecne rozšíreného mýtu o povodniach je tvrdenie, že odvodnenie poľnohospodárskych pôd zvyšuje efekt povodňovej vlny, čiže zhoršuje dopad povodne. Odvodňovanie pôd sa v minulosti vykonávalo dosť živelne, nezriedka zbytočne, len ako náhradná rekultivácia za zabratie poľnohospodárskej pôdy na iné účely. Účelom odvodnenia je však zníženie hladiny podzemnej vody, ktorá bola pôvodne tak blízko k povrchu terénu, že spôsobovala zamokrenie pôd a ich neschopnosť prijímať akékoľvek ďalšie zrážky. Tie potom odtekali do vodného toku povrchovým odtokom, spôsobovali eróziu pôdy a zosilňovali efekt povodňovej vlny. To znamená, že odvodnenie pôdy zlepšilo jej schopnosť tvoriť akúsi "retenčnú nádrž", teda priestor na dočasné prijatie zrážkovej vody, čím sa povrchový odtok vody výrazne eliminoval.
Poučenie?
Každé melioračné opatrenie v krajine je zásahom do životného prostredia. Mýtus o protipovodňovej ochrane spočíva vo viere, že každý zásah do životného prostredia spôsobuje ekologickú katastrofu. Životné prostredie má svoju vlastnú prirodzenú flexibilitu a systém je schopný, pokiaľ zásah nie je príliš intenzívny a rozsiahly, dospieť k novej rovnováhe a kvalite vzťahov. V tom spočíva aj princíp trvalo udržateľného rozvoja, ktorý nie je len pasívnym zotrvaním v stabilite, ale rozvojom neohrozujúcim kvalitu života budúcich generácií. Z vodohospodárskeho hľadiska patrí k takémuto rozvoju aj každé technické protipovodňové opatrenie.
Dilema, ktorú musí každá spoločnosť vyriešiť, však spočíva v stanovení jej vlastných priorít. Treba si uvedomiť, že absolútna ochrana proti povodniam nie je možná. Je potrebné uvážiť, či protipovodňová ochrana majetku a ľudských životov prinesie vyšší spoločenský prospech než rovnaká investícia do zdravotníctva či školstva. Ak áno, predpokladajme zmenu prírodného prostredia. Ak nie, počítajme s následkami povodní v nedotknutej krajine.
Povodeň je prejavom počasia, ktoré zatiaľ nedokážeme regulovať. Vieme však stlmiť vplyv extrémnych zrážok v medziach, ktoré nám stanovila príroda a ekonomika štátu. Povodeň na Malej Svinke bola práve takým príkladom. Vodná smršť, ktorá sa vtedy prehnala malou dolinou a nechala za sebou mnoho mŕtvych, nebola dôsledkom holorubov ani zlej kvality lesa. Vtedajšej situácii by dokonca nepomohli ani štandardné technické opatrenia, zvyčajne dimenzované na storočnú vodu. Ak totiž na rozmočenú pôdu naprší dážď s podstatne dlhšou periodicitou výskytu, sme proti prírode bezmocní.
Je najvyšší čas začať hľadieť na protipovodňovú ochranu zodpovedne a bez zbytočného ideologizovania. Nepovažovať ju za zdroj ekologickej katastrofy, vnímať jej nesmiernu spoločenskú dôležitosť, ale zároveň sa netváriť, že dôležitejších problémov na Slovensku niet. Lebo len takto sa zbavíme svojich mýtov.
Vyšlo v týždenníku Domino Fórum, č. 43/2000
pred 3 hodinami
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára