Domino Fórum, 27/2000:Globálne oteplenie?

Je vám v posledných týždňoch akosi teplo? Tak to bude globálne oteplenie, považované za veľkú hrozbu. V ťažení proti hospodárskemu rastu idú naši ekologickí aktivisti ruka v ruke s politikmi a so širokou verejnosťou. Kampaň má však svoje vážne trhliny.

V Spojených štátoch existujú dva zásadne odlišné názory na globálne oteplenie: liberálny a konzervatívny. Clintonova agenda na čele s lídrom environmentálneho snaženia Al Gorom vychádza z názoru, že klimatické zmeny sú dôsledkom produkcie oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov do ovzdušia. Tomuto vývoju je preto potrebné zabrániť medzinárodnými dohodami, v ktorých budú vlády zaviazané obmedzovať hospodársky rast svojich krajín stanovovaním čoraz prísnejších limitov na ich produkciu.

Celkom iná je argumentácia konzervatívcov. Vychádza najmä z troch základných pochybností:

1. Je globálne oteplenie ozajstnou hrozbou pre Zem?

Zatiaľ nie. Hoci väčšina klimatológov a relevantných meraní potvrdzuje nárast teplôt v dlhšom časovom slede (na Slovensku už 150 rokov), mnoho odborníkov v renomovaných svetových periodikách spochybňuje oprávnenosť katastrofických vízií dopadu oteplenia i jeho existenciu. V tejto otázke neexistuje doposiaľ široký odborný konsenzus. Odporcovia kampane proti otepleniu tvrdia, že modely na predpovedanie ďalšieho teplotného vývoja nezohľadňujú veľké množstvo významných faktorov, podieľajúcich sa na tvorbe klímy. Je veľmi ťažké posúdiť, či súčasný vývoj teplôt nie je len trochu extrémnejším prejavom štandardnej premenlivosti a kolísania klímy, teda cyklického "vlnovitého" priebehu teplôt. Možno toto storočie bolo práve obdobím stúpania na vrchol sínusoidy.

2. Vplýva činnosť človeka na globálne oteplenie?

Podobne ako v prvom prípade, ani na toto tvrdenie nemáme podnes presvedčivý dôkaz. Hoci obsah skleníkových plynov v atmosfére vzrastá, v tejto otázke existuje oveľa väčšia zhoda: Potrvá ešte veľmi dlho, než budeme schopní odlíšiť od seba fenomény prirodzenej zmeny klímy a veľkosti vplyvu ľudskej aktivity. Preto zásahy voči slobodnému trhu sú zatiaľ neopodstatnené.

3. Prispeje obmedzenie produkcie CO2 k zlepšeniu kvality života?

Nie. Každé podobné opatrenie vedie k ekonomickým otrasom, spojeným s nezamestnanosťou a chudobou. Tá následne vedie k oveľa horšiemu narúšaniu životného prostredia. Direktívny zásah štátu by v tomto prípade znamenal, že 75 percent celkovej produkcie elektriny vo svete, ktorej zdrojom sú fosílne palivá, by muselo byť nahradených iným, drahším zdrojom. To by mohlo viesť k rozvratu kvality života ľudí. Naopak, slobodný trhový mechanizmus je vždy sprevádzaný prudkým vedecko-technickým rozvojom, ktorý umožňuje vyvíjať kvalitnejšie a ekologickejšie technológie výroby.

Liberálny princíp je na Slovensku zatiaľ dominantným spôsobom riešenia environmentálnych problémov. Silne rezonuje v politických programoch i takých strán, ktoré sa navonok hlásia k ideám konzervativizmu. Možno aj toto je dôvod, prečo sa zase raz chceme báť.

Vyšlo v týždenníku Domino Fórum, č. 27/2000