Ako čítať správy o nových vládnych investíciách

Ako čítať správu, že na Váhu vyrastie vodná elektráreň za 11 miliárd korún (ČTK, Sme, 30.07.2008, link)? S porozumením. Rozpočet stavby je 11 milárd korún, ale keďže sa stavba predraží, bude reálne stáť okolo 16 miliárd korún. Polovica tejto sumy (teda 8 milárd korún) bude smerovať do čistého vrecka víťaza v obstarávaní. Zvyšných 8 milárd korún by stavba stála, ak by nebola štátnou, ale súkromnou objednávkou.

Nový plytvací program súdružky Fischerovej Boelovej

Alebo tiež: ako minúť poľnohospodárske prebytky mlieka, ktoré si dávame vyrobiť i napriek tomu, že ho nechceme piť. Výsledok je známy vopred: milióny litrov mlieka spláchnuté v záchodoch na školských toaletách. Milióny kilogramov ovocia hnijúceho po všetkých kútoch školy. Milióny eur vo vreckách európskych farmárov a firiem, ktoré dodávajú mlieko do škôl.
Rent-seeking európskych poľnohospodárov. Ako vždy.

Tlačová správa Európskej komisie, 8. júla 2008 (link):

Veta č.1: Komisia navrhuje školský program podpory konzumácie ovocia vo výške 90 miliónov eur ročne.
Veta č.2: Mariann Fischerová Boelová: „Tento návrh je dôkazom toho, že sme rozhodnutí podniknúť konkrétne kroky v boji proti obezite.“

Tlačová správa Európskej komisie, 11. júla 2008 (link):

Veta č.1: Mlieko pre školy: Nový program na podporu konzumácie a zdravších stravovacích návykov.
Veta č.2: Mariann Fischerová Boelová: „Školský program podpory konzumácie mlieka má svoje opodstatnenie z hľadiska výživy ako aj vzdelávania, prispieva k boju proti obezite a napomáha zabezpečeniu nevyhnutných prvkov pre rast a zdravie detí."

Je výlet Slavena Dizdareviča verejným záujmom?

Málo vecí sa zdá byť jasnejších než skutočnosť, že Slaven Dizdarevič skončí na olympiáde v Pekingu hlboko v poli porazených. Jeho B-limit do Pekingu mu nedáva takmer žiadne šance na úspech.

Otázka dňa preto znie: ak úspešné vystúpenie našich športovcov na olympiáde považujeme za tzv. verejný záujem, kvôli ktorému sme ochotní súhlasiť s dotovaním účasti športovcov z verejných zdrojov, za čo máme považovať návštevu pána Dizdareviča (a jemu podobných priemerných športovcov) v Pekingu?

Celá kauza má však z hľadiska vedeckého skúmania aspoň jeden bonus: prekonať osobný rekord môžete aj tým, že si popod nos budete mrmlať: na výlet, na výlet!!! (link)

Vyhovuje kamzíkom zlé životné prostredie?

"Kamzíkom sa v Tatrách opäť darí", hlási správa TASR prevzatá v Sme 16. júla 2008 (link).
V súčasnosti je ich tam už 700 kusov, pričom "najpočetnejšie stáda sa pásli v národnom parku v rokoch 1964 až 1965, kedy napočítali na tatranských svahoch takmer tisíc kamzíkov."
Naopak, "najnižší počet kamzíkov zaznamenali ŠL TANAPu koncom 90-tych rokov minulého storočia, kedy klesol až na hranicu 200 jedincov."

Nuž neviem: v 60. rokoch nastal na Slovensku prudký boom priemyslu, ktorý so sebou "priniesol" i kyslé dažde a všeobecne nízku starostlivosť o životné prostredie. V 90. rokoch sme zaznamenali najprudší rast kvality životného prostredia na Slovensku, zdokumentovateľný správami o stave životného prostredia v SR (napríklad znečistenie ovzdušia pokleslo veľmi výrazne). Po roku 2000 začal sa prejavovať výrazný záujem investorov o rekreačné využitie Vysokých Tatier, taktiež dochádza k oživeniu návštevnosti Tatier, pričom oboje zvyšuje nápor na kvalitu životného prostredia.

Otázka dňa znie: vyhovuje kamzíkom horšie životné prostredie? Nemala by vláda pre záchranu kamzíkov investovať do podpory ťažkého priemyslu v Tatrách? Ha.

GW Science: Úbytok ľadu v Grónsku nerastie

Pre aktivistov globálneho otepľovania je ľad v Grónsku významným argumentačným arzenálom pre potvrdenie tézy, že s klímou Zeme sa "niečo deje" (a to "niečo" musí byť zákonite spôsobené človekom). Podľa štúdie autorov pod vedením Roderika S.W. van de Wala z Institute for Marine and Atmospheric Research of the University of Utrecht, ktorá bola publikovaná v ostatnom vydaní prestížneho Science, rýchlosť ropenia ľadu v Grónsku prestala akcelerovať a reálne môže začať v dlhodobom meradle klesať.

Článok v Science (link)
R. S. W. van de Wal,* W. Boot, M. R. van den Broeke, C. J. P. P. Smeets, C. H. Reijmer, J. J. A. Donker, J. Oerlemans: Large and Rapid Melt-Induced Velocity Changes in the Ablation Zone of the Greenland Ice Sheet

Abstract
Continuous Global Positioning System observations reveal rapid and large ice velocity fluctuations in the western ablation zone of the Greenland Ice Sheet. Within days, ice velocity reacts to increased meltwater production and increases by a factor of 4. Such a response is much stronger and much faster than previously reported. Over a longer period of 17 years, annual ice velocities have decreased slightly, which suggests that the englacial hydraulic system adjusts constantly to the variable meltwater input, which results in a more or less constant ice flux over the years. The positive-feedback mechanism between melt rate and ice velocity appears to be a seasonal process that may have only a limited effect on the response of the ice sheet to climate warming over the next decades.

Michael Asher na DailyTech.com (link)

However, a new study has concluded that Greenland's rate of melting is not accelerating, and in fact may actually be decreasing when viewed over a longer timescale. The study, which used 17 years of satellite measurements to reach its conclusions, determined the overall yearly movement of ice to the sea is not increasing, and is actually decreasing in some places.

GW Science: Vplyv aerosolov na globálne otepľovanie

Ďalšia štúdia, ktorá skúma vplyv aerosolov na globálne otepľovanie. Podľa 13 vedcov, vedených Christianom Ruckstuhlom z Institute for Atmospheric and Climate Science, Zurich, Switzerland, významný vplyv na otepľovanie Zeme (sledovaného v Európe)má pokles obsahu aerosolov v atmosfére, ktorý je dôsledkom sprísnenej environmentálnej legislatívy v ochrane ovzdušia. Článok bol publikovaný 26. júna v Geophysical Research Letters. (link)

ABSTRACT

The rapid temperature increase of 1°C over mainland Europe since 1980 is considerably larger than the temperature rise expected from anthropogenic greenhouse gas increases. Here we present aerosol optical depth measurements from six specific locations and surface irradiance measurements from a large number of radiation sites in Northern Germany and Switzerland. The measurements show a decline in aerosol concentration of up to 60%, which have led to a statistically significant increase of solar irradiance under cloud-free skies since the 1980s. The measurements confirm solar brightening and show that the direct aerosol effect had an approximately five times larger impact on climate forcing than the indirect aerosol and other cloud effects. The overall aerosol and cloud induced surface climate forcing is ∼+1 W m⁻² dec⁻¹ and has most probably strongly contributed to the recent rapid warming in Europe.

Ruckstuhl, C., et al. (2008), Aerosol and cloud effects on solar brightening and the recent rapid warming, Geophys. Res. Lett., 35, L12708, doi:10.1029/2008GL034228.

Čítajte tiež komentár k článku od Miacheala Ashera na DailyTech. (link)

Imagine There’s No Warming

Na upršaný pondelok jedna baladička, politicky nekorektný pohľad na politizáciu počasia. Nič pre demokratov!

John Lennon feat. Minnesotans For Global Warming:

Imagine there’s no warming

It’s all just been a lie
CO2 is not a pollutant
The Polar Bears aren’t gonna die
Imagine if all the people
Livin’ another day

Imagine there’s no Kyoto
It isn’t hard to do
Gas at 99 cents a gallon
And no carbon taxes too
Imagine all the people
Driving SUVs

You may say I’m a denier
But I’m not the only one
31,000 scientists
Say the world’s climate follows the sun

Imagine no politicians
I wonder if you can
No one to fear monger
No need to eliminate man
Imagine all the people
Drilling all over the world

You may say I’m a dreamer
But I’m not the only one
I hope someday you’ll join us
And the world will be more fun

„Cap and trade“ alebo „carbon taxes“?

Jednou z tém, ktorá kulminuje medzi TOP americkými politickými témami v súčasnosti, je otázka, ktorý z dvoch spôsobov zníženia emisií skleníkových plynov je „vhodnejší“: "cap and trade" (teda obchodovanie s emisiami skleníkových plynov) alebo „carbon taxes“ (tzv. uhlíková daň)?

1.) Jednoduchú a prehľadnú ekonomickú analýzu oboch vládnych zásahov voči produkcii skleníkových plynov na základe klasických ponuko-dopytových kriviek zverejnil na svojej stránke Worthwhile Canadian Initiative profesor ekonómie Stephen Gordon. (link) Jej výstupom je konštatovanie, že oba systémy prinášajú porovnateľné výsledky z hľadiska zníženia emisií CO₂, avšak sú odlišné z hľadiska nákladov. Zatiaľ čo z uhlíkovej dane (carbon tax) profituje na príjmoch vláda, pri zavedení systému obchodovania s kvótami CO₂ záležíod toho, či vláda kvóty rozdáva, alebo predáva na dražbe.

What distinguishes the two is what happens to π - the difference between the price the consumers pay at B and what it costs suppliers to produce at Q₁. In the case of the carbon tax, the money goes to the government. But if output is capped at Q₁, that difference is pure profit: a permit to produce one unit of output allows its owner to collect a rent equal to to the difference between the selling price and the cost of production. If permits are traded, their price will be bid up so that their price will be equal to π. So where that money goes depends on how the permits are allocated in the first place. If the permits are simply given to existing emitters, then those profits are pocketed by the firms. If the permits are auctioned off, the price will be bid up to π, and the government gets the money.

2.) Ďalšiu analýzu zverejnil John Whitehead na jednom z najvýznamnejších blogov zameraných na environmentálnu ekonómiu Environmental Economics. (link)

In terms of the market failure, the negative carbon externality, both a carbon tax and carbon cap-and-trade will achieve the same level of increased efficiency by achieving the optimal abatement level at the minimum cost. The only difference is the distributional implications. The cost to the firm is lower for carbon cap-and-trade. The government receives tax revenue with a carbon tax. Both policies are preferred over techological or output standards (i.e., command and control regulation).

Pochopiteľne, obe úvahy sa nezamýšľajú nad tým, do akej miery má celá uhlíková regulácia zmysel.

kazda.blog.sme.sk: Vymáhanie práva – návod na zastavenie ekologických klamárov?

Radovan Kazda, kazda.blog.sme.sk (link)

Zaujímavá možnosť účinného boja proti šíreniu lživej environmentálnej paniky sa črtá v žalobe španielskych vlastníkov domov a realitných developerov na environmentálnu organizáciu Greenpeace. Kauzu komentuje Michael Asher na DailyTech.com (link), citujúc správu na Expatica.com (link)...

kazda.blog.sme.sk: Zelená paráda amerických demokratov

Radovan Kazda, kazda.blog.sme.sk (link)
Americkí demokrati tiahnú na Denver. V Pepsi centre sa koncom augusta uskutoční konvent, na ktorom získajú nomináciu demokratickí kandidáti na prezidenta a viceprezidenta USA. A ako má vyzerať politicky korektný národný konvent v roku 2008? Ako inak – zeleno. Ideológia environmentalizmu má pekne našliapnuté.
...