Keď pred štvrť rokom prevzal poľnohospodársky rezort predstaviteľ strany, ktorá samovoľne splynula v stredopravom vládnom spektre, stalo sa tak po desiatich rokoch nadvlády socialistického prístupu k riadeniu poľnohospodárstva. Tieto roky sa Bacova privatizačná suita s Koncošovým dotačným šafárením striedala v pravidelnom poradí.
Prvé vyjadrenia ministra Simona a štátneho tajomníka Radošovského boli síce opatrné, ale naznačovali šancu na zásadnejšiu zmenu aspoň v niektorých z oblastí, ktoré poľnohospodárstvo trápia najviac: teda v korupcii, v plytvaní s verejnými financiami a v nerovnoprávnosti všetkých foriem podnikania na pôde. Zdá sa však, že ani súčasný minister nebude schopný vrtieť agrárnym kolosom tak, aby striasol vírus socializmu zo svojich pozícií.
100 dní vlády neukázalo na ministerstve pôdohospodárstva zatiaľ žiadny zásadný pohyb: neuskutočnila sa radikálna výmena manažmentu a nebol vydaný žiaden predpis, ktorý by výrazne zmenil stratégiu riadenia poľnohospodárstva. K pozitívnym počinom – okrem dokončenia prístupových rokovaní v Kodani – možno počítať prísľub, že dotačné predpisy pre poľnohospodárov na rok 2004 budú známe už v polovici tohto roka, čo by bol počin vskutku významný. Užívatelia pôdy totiž potrebujú s dotáciami kalkulovať už pri zakladaní úrody a nie dodatočne, kedy už strácajú svoj zmysel.
Ministerstvo pokračuje v rozširovaní zverejňovaných informácií o poskytnutých dotáciách za uplynulé roky. To sa však dialo aj v záverečnej fáze Koncošovho riadenia, v zmysle nariadení predošlej vlády. Okrem toho, ani dnes sa verejnosť nedozvie nič o šafárení s tými dotačnými titulmi, ktoré mali v správe zrušené fondy: napríklad Štátny fond ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, kde NKÚ už v roku 2000 konštatoval obrovské prerozdeľovacie prehmaty.
Reformný potenciál ministra pôdohospodárstva ohrozujú najmä dve skutočnosti. Tou prvou je silná a výborne zorganizovaná agropodnikateľská lobby (družstvá a obchodné spoločnosti) na čele s neprogresívnym šéfom komory Oravcom. Tá celkom zahlušuje potreby súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí sú najefektívnejšími hospodármi na pôde. Tí, na rozdiel od Slovenska, požívajú u susedov veľké výhody a podporu.
Druhým rizikom je neskúsenosť dnešného vedenia. Najvyšší predstavitelia ministerstva sú síce bývalí agropodnikatelia, avšak chýbajú im elementárne znalosti činnosti rezortu, čo priznáva i sám minister. Zásadným nedostatkom je však najmä neexistencia pripravenej stratégie; aspoň takej, akú mala zdravotnícka a sociálna reforma. Minister totiž nedisponuje tímom dôveryhodných a schopných manažérov, schopných previesť zásadné zmeny rýchlo a účinne.
Ale napriek tomu: istá zmena k lepšiemu tu je. Zdá sa, že minister má lepšie priority. Zvyšovanie dotácií už nie je považované za nevyhnutnosť a na všetko účinný liek. Ekonomické výsledky poľnohospodárstva za uplynulé roky naznačujú odrazenie sa od dna. Je evidentné, že trh dokáže prevalcovať i byrokrata s jeho sériou nekonečných obmedzení. Ako skonštatoval i riaditeľ ekonomického výskumu Blaas, ani nižšie platby z Európskej únie nemusia pre slovenský agrosektor znamenať stratu konkurencieschopnosti.
Nové železničiarske pravidlo vraví, že ak minister podnieti štrajky, indikuje to zmenu k lepšiemu. Dočkáme sa kombajnových zátarasov?
Vyšlo v týždenníku Domino Fórum, č. 6/2003 (6.2.2003)
pred 4 hodinami
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára